Predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku v septembri 2024 koaliční poslanci odvolali z funkcie podpredsedu Národnej rady. Ako hlavný dôvod pre jeho odvolanie poslanci vládnej koalície uviedli dotácie od štátu, ktoré dostali Šimečkovi rodinní príslušníci. Šimečka mal mať podľa nich priamy vplyv na prideľovanie týchto dotácií, čo údajne dokazoval audit ministerstva spravodlivosti (.doc, s. 1). Interný audit ministerstva, ktorého návrh správy v septembri 2024 publikoval denník SME, však nekonštatoval konflikt záujmov členov komisie v prospech Šimečku či jeho rodiny. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Návrh na odvolanie

Návrh na odvolanie Michala Šimečku z postu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky podali v septembri 2024 poslanci strán Smer-SD a SNS. Za Šimečkovo odvolanie hlasovalo v tajnej voľbe 76 zo 77 poslancov, ktorí si prevzali hlasovacie lístky. Z koaličných poslancov za Šimečkovo odvolanie nehlasovali vtedajší poslanci strany Hlas Radovan Šalitroš, Samuel Migaľ a Roman Malatinec, ktorí si hlasovacie lístky neprevzali. Opozičné strany PS, SaS, KDH a Slovensko vopred oznámili, že sa hlasovania o odvolávaní nezúčastnia. 

V návrhu na odvolania koaliční poslanci ako hlavný dôvod pre odvolanie Šimečku uviedli skutočnosť, že jeho príbuzní dostávali dotácie od štátu v čase, kedy on vykonával politickú funkciu a podľa navrhovateľov mal priamy vplyv na rozhodovacie procesy pri prideľovaní štátnych dotácií. Šimečka teda podľa navrhovateľov mal byť počas výkonu funkciu v konflikte záujmov. Konkrétne išlo o dotácie pre Nadáciu Milana Šimečku, v ktorej správnej rade pôsobí na neplatenej pozícii Šimečkov strýko, ďalej pre Občianske združenie Projekt Fórum, ktoré vedie jeho mama, a pre Občianske združenie BOD.Y, ktoré patrí jeho partnerke Soni Ferienčíkovej (.doc, s. 1). 

Vládni poslanci tvrdili, že Šimečka má prostredníctvom svojho otca, ktorý je spolu-akcionárom Denníka N, vplyv na verejnú mienku. Podľa poslancov Šimečka využíva svoj vplyv na Denník N na presadzovanie svojej politickej agendy. Poslanci tiež kritizovali, že Šimečka organizoval protesty za odvolanie ministerky kultúry a ministra spravodlivosti, ktoré mali údajne slúžiť na ochranu finančných záujmov jeho rodiny (.doc, s. 1-2). 

Michal Šimečka návrh na svoje odvolanie označil za „pomstu za dobrú opozičnú prácu”. Vo svojom prejave v parlamente poukázal na to, že spomenuté organizácie dostávali peniaze od štátu aj za vlád Smeru-SD a on sám ako predseda mimoparlamentnej a neskôr opozičnej strany nemohol mať vplyv na prideľovanie dotácií.

Zistenia auditu

Poslanci v dôvodovej správe k návrhu na Šimečkovo odvolanie citovali audit ministerstva spravodlivosti, ktorý mal podľa koalície odhaliť konflikt záujmov na ministerstve spravodlivosti pri prideľovaní dotácií v oblasti ľudských práv (.doc, s. 1-2). Podľa premiéra Fica tento audit jasne preukazoval „machinácie” pri prideľovaní dotácií „v prospech rodiny Šimečkovcov”. 

O audite informovalo ministerstva spravodlivosti v tlačovej správe 2. septembra 2024, no samotný audit ani jeho závery neboli v čase Šimečkovho odvolávania verejné, keďže proces auditu nebol ukončený. Hoci minister spravodlivosti Boris Susko začiatkom septembra 2024 sľuboval, že jeho rezort správu z auditu zverejní v priebehu jedného alebo dvoch týždňov, dodnes nie sú výsledky auditu verejne dostupné.

19. septembra 2024 o téme auditu mimoriadne diskutovala aj Rada vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a rodovú rovnosť. V informácii zo zasadnutia rady sa uvádza: „Zástupcovia mimovládnych organizácií vyjadrili nesúhlas so spôsobom zverejňovania záverov auditu ešte pred jeho ukončením v tlačovej správe ministerstva spravodlivosti z 2. septembra 2020. Správa z vnútorného auditu, ktorá bola členom zaslaná pred zasadnutím, totižto podľa ich slov nereflektuje tak závažné pochybenia a manipulácie, ako uvádza tlačová správa a mediálne vyjadrenia zástupcov ministerstva spravodlivosti a predsedu vlády.” Vo svojom uznesení rada požiadala ministerstvo spravodlivosti o verejné priznanie pochybenia pri zverejnení tlačovej správy, o zverejnenie ukončeného auditu a o naplnenie odporúčaní vyplývajúcich z auditu (.pdf, s. 1). 

Uverejnenie finálnej správy auditu v denníku Sme 

K finálnej verzii správy auditu sa však dostal denník Sme. Podľa denníka Sme audit nezistil žiaden konflikt záujmov členov komisie v prospech Šimečku či jeho rodiny. Správa tiež konštatuje, že sa nepreukázalo účelové ovplyvňovanie bodových hodnotení jednotlivých projektov. Celkovo audit zistil dve pochybenia s nízkym a dve pochybenia so stredným stupňom závažnosti. Žiadne pochybenie s vysokým stupňom závažnosti audit neidentifikoval. 

Audit taktiež nepotvrdzuje tvrdenia premiéra Fica, že dôkazom o machináciách je aj fakt, že 37 žiadostí prešlo do druhého kola hodnotiaceho procesu aj keď podľa jeho slov „nespĺňali základné zákonné kritériá“. V skutočnosti mali tieto žiadosti formálne nedostatky, ako napríklad, že im chýbali potrebné údaje alebo prílohy. Tieto nedostatky boli vyhodnotené ako „stredne závažné”.