Daňové systémy v jednotlivých krajinách sa od seba výrazne odlišujú. V niektorých štátoch majú samostatne zárobkovo činné osoby možnosť vybrať si z viacerých daňových režimov, ak spĺňajú určené podmienky. V niektorých krajinách sa daňová sadzba odvíja aj od typu podnikania či profesie. Kvôli vysokej rôznorodosti daňových systémov nie je možné spoľahlivo porovnať daňové podmienky samostatne zárobkovo činných osôb v jednotlivých krajinách. Pre komplexné hodnotenie daňových podmienok pre živnostníkov a ekvivalenty v iných krajinách je tiež potrebné zobrať do úvahy odvodové zaťaženie. Z tohto dôvodu hodnotíme výrok ako neoveriteľný. 

Daňové podmienky sa často porovnávajú v rebríčkoch. Napríklad PwC Worldwide Tax Summaries ukazuje, kde platia fyzické osoby či podniky najvyššie dane, ale samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) nie sú samostatnou kategóriou. Napríklad z prehľadu o Českej republike vyplýva, že zdanenie SZČO je zahrnuté v daniach z osobných príjmov.

Daňový poradca Slovenskej komory daňových poradcov M. Tužinský pre Demagog.sk 1. októbra 2025 porovnal daňovo-odvodové zaťaženie v Česku a na Slovensku na niekoľkých príkladoch. 

 „V Českej republike je možné uplatniť si paušálne výdavky vo výške 80 % z príjmov z poľnohospodárskej výroby do maximálnej výšky cca 56 500 € a 60 % z príjmov v prípade živnosti do maximálnej výšky cca 49 200 €. V tomto prípade ide o výhodnejšie podmienky oproti Slovensku, kde je možné uplatniť si paušálne výdavky 60 % v maximálnej výške do 20 000 €.”

Tužinský poukazuje na to, že český model je výhodnejší aj v kontexte odvodov. Zatiaľčo základná sadzba dane pre živnostníkov je v oboch štátoch 15 %, v Česku živnostníci a živnostníčky odvádzajú nižšie odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne a počítajú ich z nižšieho vymeriavacieho základu. Na Slovensku je vymeriavací základ zhruba 67 % základu dane, v Česku sa odvody vypočítavajú z 55 % základu dane. 

„Dovolil by som si tvrdiť, že nemáme najvýhodnejšie podmienky z okolitých krajín, ale bola by potrebná detailná analýza,“ povedal Tužinský.  Podľa daňového poradcu by takáto analýza musela porovnať podmienky pre živnostníkov a živnostníčky naprieč rôznymi príjmovými pásmami.

Nižšie uvádzame prehľad daňových sadzieb a uplatniteľných výdavkov, ktoré ilustrujú rôznorodosť daňových systémov naprieč krajinami.

Daň z príjmu

Rakúsko a všetky krajiny V4 okrem Maďarska majú progresívnu daň - to znamená, že sa zvyšuje spolu s vyšším zárobkom. 

Slovensko

Ak majú na Slovensku ľudia so živnosťou ročný príjem do výšky 100-tisíc eur, zaplatia na daniach 15 %. 

Ak je ročný príjem živnostníka alebo živnostníčky vyšší než 100 000 EUR, je zdanený sa dvomi spôsobmi. Časť príjmu do 48 441,43 EURje zdanená sadzbou 19%. Časť príjmu, ktorá presahuje tento limit podlieha dani vo výške 25 %. Táto sadzba dane platí pre príjmy všetkých fyzických osôb. V porovnaní s ostatnými krajinami ide o 2. najvyššiu daň z príjmu. 

Dani nepodliehajú živnostníci a živnostníčky, ktorých ročný príjem nepresiahol sumu 2 876,90 EUR.

Česká republika

Samostatne zárobkovo činné osoby v Čechách platia daň 15 % z príjmu do výšky 36-násobku priemernej mzdy a 23 % z príjmu nad touto hranicou. V roku 2025 to zodpovedá sume 1 676 052 Kč, v prepočte približne 68 967,66 eur.

Poľsko

Ľudia so živnosťou v Poľsku neplatia daň z príjmu do výšky 30 000 PLN (7 043,91 EUR). Ak je ich ročný príjem vyšší, môžu  si zvoliť z viacerých možností. V prípade príjmu do výšky 120 000 PLN (28 175,63 EUR) je daň 12 %, časť príjmu presahujúca túto hranicu je zdanená výškou 32 %. 

V určitých prípadoch môžu samostatne zárobkovo činné osoby zvoliť paušálnu daňovú sadzbu 19 %. Pri niektorých druhoch podnikania je možné vybrať si paušálnu daň z výnosov, v tomto prípade nie je možné uplatniť si paušálne výdavky. Sadzba dane v tomto prípade závisí od typu podnikania a pohybuje sa medzi 2 % až 17 %..

Maďarsko

Samostatne podnikajúce osoby v Maďarsku môžu byť zdanené dvomi spôsobmi. Od roku 2013 je zavedený systém KATA, v rámci ktorého živnostníci alebo živnostníčky platia mesačnú daň vo výške 50 000 HUF (128,50 EUR) (.pdf, s. 9). Túto daňovú sadzbu si môžu zvoliť samostatne podnikajúce osoby s príjmom do výšky 18 000 000 HUF (45 965,27 EUR). 

Alternatívnou daňovou sadzbou je 15 % z príjmu zo 60 % príjmov (.pdf, s. 9). 

Rakúsko

Na prvom mieste vo výške daní je Rakúsko. Daň z príjmu pre fyzické osoby, vrátane ľudí so živnosťou, je tu rozdelená do viacerých stupňov a dosiahnuť môže až výšku 55%. 

Uplatňovanie výdavkov

Slovensko

Slovenský systém umožňuje ľuďom so živnosťou uplatnenie paušálnych výdavkov vo výške 60 % z príjmov, výdavky sú limitované do výšky 20 000 eur. (.pdf, s. 24). Paušálne výdavky nie sú podmienené dokladovaním skutočných výdavkov, počítajú sa ako percento z príjmov. Druhou možnosťou je uplatňovanie skutočne vynaložených výdavkov na  „dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov“.

Česká republika

Živnostníci a živnostníčky v Českej republike si tiež môžu uplatniť paušálne výdavky vo výške 30 % až 80 %, podľa výšky príjmu a typu podnikania (.pdf, s. 27). Napríklad ľudia s určitým druhom živnosti si môžu uplatniť výdavkový paušál na úrovni 60 % príjmov, maximálne do sumy 1 200 000 Kč (49 329,94 EUR) (.pdf, s. 27). Ľudia vykonávajúci remeselné živnosti majú hranicu vyššiu - môžu si uplatniť výdavky vo výške 80 % príjmov, s hranicou 1 600 000 Kč (65 773,25 EUR) (.pdf, s. 27).

Poľsko

Poľskí daňovníci a daňovníčky si môžu uplatniť náklady spojené s podnikaním, vrátane výdavkov na  „ochranu zdroja príjmu.“

Maďarsko

V prípade, že ľudia so živnosťou platia 15 % daň z príjmu, môžu si uplatniť 40 % náklady. Ak majú živnostníci alebo živnostníčky príjem pod hranicou 18 000 000 HUF a uplatňujú si vyššie spomenutý systém KATA, nemusia preukazovať náklady, platia fixnú mesačnú daň (.pdf, s. 9).

Rakúsko

Rakúsky daňový systém umožňuje uplatnenie viacerých typov výdavkov: paušálne výdavky vo výške 6 % z obratu (maximálna výška 13 200 EUR) alebo 12 % (maximálna výška 26 400 EUR) v závislosti od druhu príjmu. Malé podniky s obratom do 40 000 EUR si môžu vykázať náklady vo výške 45 % príjmu z podnikania alebo 20 % z príjmu zo služieb.