Premier Ľudovít Ódor predložil v októbri 2023 návrh vyrovnaného rozpočtu, ktorý obsahoval opatrenia na zníženie deficitu v objeme 8,5 miliardy eur. Povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet nebola výsledkom jeho politického rozhodnutia, ale prísnych pravidiel dlhovej brzdy, ktoré sa vzťahovali na vládu bez parlamentnej dôvery. Samotná vláda označila tento návrh za nerealistický a zdôraznila, že ide len o splnenie zákonnej povinnosti, nie o reálny plán jej politiky. Ódorová vláda zároveň pripravila pre svojich nástupcov súbor takmer 100 konsolidačných opatrení v objeme 10 miliárd eur, z ktorých si mohla nová vláda vybrať podľa vlastných priorít. Vtedajšia vláda tak nenavrhovala, v čom majú jej nástupcovia šetriť, iba vyčíslila jednotlivé opatrenia, aby si z nich mohli vybrať. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako nepravdivý.

Z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti vyplývajú pre vládu viaceré sankcie v prípade, ak štátny dlh prekračuje stanovené limity. Ku koncu roka 2022 zodpovedal dlh Slovenskej republiky výške 57,8 % HDP, čo znamenalo, že sme sa nachádzali v najvyššom sankčnom pásme. Vláda preto podľa zákona musela predložiť Národnej rade vyrovnaný rozpočet.

Z tohto pravidla však platí výnimka, podľa ktorej je vláda od tejto povinnosti na 24 mesiacov oslobodená, pokiaľ jej Národná rada vysloví dôveru. Je tomu tak, aby novovzniknutá vláda dostala čas na konsolidovanie verejných financií a bola chránená od najtvrdších sankcií zákona.

Keďže za vyslovenie dôvery vláde Ľudovíta Ódora hlasovalo len 34 poslancov, vláda dôveru nezískala a v októbri 2023 musela predložiť vyrovnaný návrh štátneho rozpočtu. Na dosiahnutie nulového deficitu bolo potrebné prijať opatrenia v objeme 8,5 miliardy eur. S predloženým návrhom nesúhlasili všetci traja sociálni partneri – vrátane vlády, ktorá ho predložila.

Autori rozpočtu argumentovali, že navrhnutý rozpočet považujú za neprijateľnú možnosť a jeho predloženie vnímajú výlučne ako splnenie zákonnej povinnosti. Sami ho označili prívlastkom „nerealistický“ a prízvukovali, že jediným dôvodom jeho existencie je zákonná povinnosť predložiť ho.

„Hospodárenie podľa vyrovnaného rozpočtu nie je v záujme SR a znamenalo by destabilizáciu bežných verejných inštitúcií, ako sú napríklad súdy, okresné úrady, ministerstvá, žaloby a sankcie voči SR z dôvodu neplnenia si zákonných povinností, ohrozenie kritickej infraštruktúry a celkovú destabilizáciu štátu,“ upozornilo v návrhu Ministerstvo financií.

To zároveň pripomenulo, že po predložení návrhu je možné ho vziať z Národnej rady SR späť a vláda, ktorá vznikne po parlamentných voľbách, môže pripraviť vlastný návrh rozpočtu, keďže na nový kabinet sa povinnosť vyrovnaného rozpočtu nevzťahuje. 

Podľa vyjadrenia vtedajšieho premiéra Ódora sa na jednotlivých ministerstvách paralelne pracovalo aj na realistickom rozpočte, ktorý nebol postavený na východiskách vyrovnaného rozpočtu. 

Bývalý premiér pripravil pre nasledujúcu vládu aj paletu opatrení, ktorými bude môcť konsolidovať verejné financie. Opatrenia zahŕňali znižovanie výdavkov, ale aj zvyšovanie príjmov rozpočtu. Celková suma týchto opatrení presahovala výšku konsolidácie, ktorá bola potrebná na stabilizáciu dlhu v najbližších rokoch, budúca vláda si tak mohla vybrať preferované opatrenia. Súčasťou návrhu boli aj úpravy v oblasti sociálnych výdavkov, no významnú časť tvorili aj opatrenia na strane príjmov a zvyšovanie efektívnosti štátu. 

„Návrh na ozdravenia verejných financií” obsahoval takmer 100 opatrení v celkovom objeme do 10 miliárd eur. Poverený premiér Ľudovít Ódor sa v tom čase  vyjadril, že budúca vláda bude mať na výber, pre aké konkrétne opatrenia sa rozhodne. Táto informácia bola uvedená aj v dokumente s navrhovanými opatreniam (.pdf, s. 9). 

Vtedajší minister financií Michal Horváth v októbri 2023 uviedol, že zastavenie rastu dlhu na Slovensku by sa dalo dosiahnuť prijatím konsolidačných opatrení vo výške 5 % HDP, teda šesť miliárd eur. Návrh ministerstva obsahoval konsolidačné opatrenia v objeme 7 % HDP,  čo dokopy predstavovalo takmer desať miliárd eur (.pdf, s. 9). Rozsah navrhovaných opatrení bol teda väčší, ako objem potrebný na zníženie dlhu, čo umožnilo novej vláde vybrať si opatrenia v súlade s jej politickými prioritami. 

Časť opatrení navrhovala znižovanie výdavkov štátu zoštíhlením verejnej správy, napríklad znížením počtu zamestnancov a zamestnankýň vo verejnej správe (.pdf, s. 71-80); efektívnou prevádzkou, napríklad optimalizáciou nákladov alebo znížením nákladov na výber mýta (.pdf, s. 81-90); zacielením sociálnych výdavkov, napríklad v podobe zmien v daňovom bonuse na dieťa či zrušením trinásteho dôchodku (.pdf, s. 91-107); a znížením neefektívnych dotácií, napríklad vo forme zrušenia vlakov zadarmo alebo zrušením rekreačných poukazov (.pdf, s. 108-121).

Navrhované opatrenia zahŕňali aj zvyšovanie príjmov štátu, napríklad prostredníctvom zvyšovania spotrebných daní z tabakových výrobkov, vina, piva, či hazardu (.pdf, s. 12-33), zvýšením príjmov menej škodlivých pre ekonomiku ako je zvýšenie základnej sadzby DPH alebo zrušenie znížených sadzieb na DPH (.pdf, s. 34-55); a zavedením efektívnejšieho, spravodlivejšieho a jednoduchšieho daňového systému, napríklad zvýšením sadzby z dividend alebo znovuzavedením dane z dedičstva (.pdf, s. 56-70). 

Vtedajšia vláda Ľudovíta Ódora tieto opatrenia predstavila ako balík príjmových a výdavkových konsolidačných opatrení, z ktorých si vláda zvolená vo voľbách v septembri 2023 vyberie podľa svojich programových preferencií.