Robert Fico čelil v posledných rokoch štyrom obvineniam zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Prvýkrát ho v roku 2019 obvinili za schvaľovanie trestného činu. Fico sa na videu obraňoval Milana Mazureka, ktorý bol odsúdený za hanobenie národa, rasy a presvedčenia. Za ten istý čin bol Fico opäť obvinený aj v roku 2021, no aj tentoraz došlo k zrušeniu obvinenia. Tretí prípad sa týkal porušenia protipandemických opatrení počas autoprotestu v roku 2021, aj toto obvinenie však bolo zrušené. Najvážnejším bol štvrtý prípad v rámci akcie Súmrak, kde čelil okrem iného aj obvineniu zo založenia zločineckej skupiny a zneužitia právomoci verejného činiteľa. Obvinenia boli zrušené Generálnou prokuratúrou paragrafom 363. Nie je však pravdou, že bol Fico obvinený za „politickú činnosť“. Vo všetkých prípadoch išlo o skutky, ktoré orgány činné v trestnom konaní v tom čase vyhodnotili ako trestné činy a doposiaľ nebol preukázaný žiaden politický motív. Výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako zavádazjúci.

V prvom prípade Fica obvinila Národná kriminálna agentúra (NAKA) z trestných činov hanobenia národa, rasy a presvedčenia, podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti v súbehu s trestným činom schvaľovania trestného činu. Stalo sa tak ešte v decembri 2019.

Nezákonného konania sa mal Fico dopustiť vo videu, ktorým podporil bývalého poslanca Kotlebovej ĽSNS a dnes europoslanca za hnutie Republika Milana Mazureka po tom, čo ho Najvyšší súd odsúdil za hanobenie národa, rasy a presvedčenia.

„Milan Mazurek povedal to, čo si myslí takmer celý národ, a ak popravíte niekoho za pravdu, urobíte z neho národného hrdinu,“ hovoril Fico vo videu. 

Mazureka odsúdil súd v septembri toho istého roka. Poslanca uznal vinným za jeho výroky v žilinskom Rádiu Frontinus z októbra 2016, kde hovoril napríklad o „celej komunite cigánskych asociálov“. Mazurek musel zaplatiť pokutu 10-tisíc eur a prišiel o poslanecký mandát. 

Fico podal voči svojmu obvineniu sťažnosť, o ktorej rozhodol vtedajší špeciálny prokurátor Dušan Kováčik tak, že obvinenie ešte na konci decembra 2019 zrušil.

V apríli 2021 Fica vyšetrovateľ NAKA opätovne obvinil z podpory extrémizmu za to, že schvaľoval trestný čin odsúdeného Milana Mazureka. Išlo o ten istý skutok, za ktorý bol obvinený ešte v decembri 2019. Vtedajší špeciálny prokurátor Daniel Lipšic toto obvinenie zrušil ako nezákonné.

Tretie obvinenie prišlo potom, čo policajti Fica zadržali v decembri 2021 na bratislavskom Tyršovom námestí. Smer vtedy organizoval tzv. autoprotest, na ktorom chceli predstavitelia strany a ich prívrženci protestovať proti covidovým opatreniam. V tom čase však platili prísne protipandemické opatrenia vrátane zákazu vychádzania. Ľudia nemali dovolené vychádzať a stretávať sa okrem ciest do práce či z práce, k lekárovi či na nákupy. 

Fico po prepustení uviedol, že je obvinený z trestného činu podnecovania, čo neskôr potvrdila aj polícia.  Obvinenie bolo Ficovi zrušené o necelé dva mesiace. 

Štvrtýkrát bol Fico obvinený v rámci akcie Súmrak. NAKA začala 19. apríla 2022 trestné stíhanie voči Ficovi, Robertovi Kaliňákovi, Norbertovi Bödörovi a Tiborovi Gašparovi. Všetci štyria boli obvinení z opakovaného zločinu ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva. 

Robert Fico spolu s Robertom Kaliňákom boli obvinení aj zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa. NAKA taktiež v samostatnom uznesení obvinila aj právnika Mareka Paru. 

Akcia Súmrak nadväzovala na akciu Očistec, ktorá sa zaoberala korupčnými kauzami bývalého vedenia polícii za vlády Smeru. 

Podľa pôvodného záveru vyšetrovateľa sa obvinení snažili o diskreditáciu politických oponentov – mali zneužiť svoje politické postavenie, získať informácie a využiť ich v politickom boji.

Tieto informácie mali byť namierené voči Andrejovi Kiskovi, Igorovi Matovičovi, Borisovi Kollárovi, Danielovi Lipšicovi alebo prokurátorovi Vasiľovi Špirkovi.

Robert Kaliňák bol spolu s Marekom Parom väzobne stíhaný z dôvodu podozrenia, že by mohli ovplyvňovať svedkov. O Robertovi Ficovi hlasoval parlament, ktorý napokon nedal súhlasu s jeho väzobným stíhaním. Za hlasovalo 74 poslancov, proti bolo 49 poslancov, zdržalo sa 19 poslancov a nehlasovalo 8 poslancov. Podľa článku 78 ods. 3 Ústavy SR „Poslanca nemožno vziať do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky.“. 

Robert Fico spolu s Robertom Kaliňákom podali na Úrad špeciálnej prokuratúry sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ktorej ale Úrad špeciálnej prokuratúry nevyhovel. Následne sa Fico s Kaliňákom obrátili na Generálnu prokuratúru, kde žiadali o zrušenie obvinení podľa paragrafu 363 Trestného poriadku. Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka poveril prvého námestníka generálneho prokurátora Jozefa Kanderu, ktorý vyhovel žiadosti a zrušil obvinenie nielen Ficovi a Kaliňákovi, ale aj Norbertovi Bödörovi a Tiborovi Gašparovi. Spolu so zrušením obvinenia zrušil aj takmer celé vyšetrovanie ako také. Jedným z dôvodov malo byť, že Generálna prokuratúra zistila, že došlo k pochybeniam a porušeniu ustanovení Trestného zákona a Trestného poriadku.

Robert Fico v stanovisku o jeho obvinení počas akcie Súmrak uviedol: „Národná kriminálna agentúra ma dnes ako opozičného lídra štvrtýkrát politicky obvinila. Nie preto, že by som bol podozrivý z korupcie alebo inej ekonomickej trestnej činnosti. Ale preto, že si ako opozičný politik robím svoju robotu.“