Slovensko začalo diskusie o stiahnutí vojakov z vojny v Iraku v roku 2006, k ich definitívnemu odchodu došlo v roku 2007. Ešte predtým, v roku 2004, Irak opustili jednotky Španielska a v roku 2005 odišli holandské jednotky. Britská vyšetrovacia komisia v takzvanej  Chilcotovej správe v roku 2016 uviedla, že k invázii došlo na základe nesprávnych informácií, pričom neboli prehodnotené iné alternatívy riešenia sporu. Vtedajší britský premiér Blair sa za vzniknuté škody ospravedlnil, vyjadril ľútosť ale tiež obhajoval rozhodnutie zasiahnuť. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Vojna v Iraku začala 20. marca 2003 inváziou koaličných síl vedených Spojenými štátmi americkými s cieľom zvrhnúť režim Saddáma Husajna. Medzi dôvody invázie patrilo podozrenie, že Irak vlastní zbrane hromadného ničenia. 

V máji 2003 prijalo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky pozvanie Poľskej republiky na zapojenie sa do mnohonárodnej divízie pôsobiacej v rámci stabilizačných síl v Iraku. Slovenská republika sa na operácii podieľala prostredníctvom ženijnej jednotky, ktorá pôsobila v oblasti al-Hilla. Jej hlavnou úlohou bolo odmínovanie plôch a cestných komunikácií.

Diskusia o stiahnutí slovenských jednotiek začala po zmene vlády v roku 2006, pričom hlavná časť kontingentu odišla vo februári 2007. Definitívne stiahnutie potvrdil slovenský parlament v decembri 2007. Slovensko nebolo prvou krajinou, ktorá stiahla vojakov z Iraku; pred ním tak urobilo napríklad Španielsko, ktoré vojakov stiahlo už v roku 2004, ale aj  Holandsko, ktoré ukončilo vojenskú misiu v roku 2005.

Významným dokumentom pre hodnotenie pozadia vojny v Iraku je tzv. Chilcotova správa, ktorú v roku 2016 zverejnila britská vyšetrovacia komisia. Správa okrem iného konštatuje, že rozhodnutie o invázii do Iraku bolo prijaté na základe zveličených spravodajských informácií. Irak podľa správy nepredstavoval bezprostrednú hrozbu a neboli dostatočne preskúmané alternatívy k vojenskej intervencii. 

Tony Blair, ktorý bol v čase vojny v Iraku britským premiérom, odmietol väčšinu kritiky Chilcotovej komisie. Na tlačovej konferencii síce vyjadril ľútosť, ospravedlnenie a prevzal plnú zodpovednosť za chyby v plánovaní konfliktu a jeho následkov, no zároveň s presvedčením obhajoval samotné rozhodnutie zasiahnuť. „Nemôžem a ani nechcem povedať, že sme sa rozhodli zle... Ako je zrejmé z tejto správy, nešlo o žiadne klamstvo, ani o podvod,“ uviedol Blair. Dodal, že jeho cieľom bolo zbaviť Irak režimu Saddáma Husajna a ochrániť svet pred hrozbou zbraní hromadného ničenia. Trval na tom, že konal v dobrej viere a že vtedajšie obavy boli reálne - rástla hrozba terorizmu a dôkazy o zbraniach sa zdali byť presvedčivé.