Za zapojenie do konfliktov v zahraničí na Irán uvalila Európska únia sankcie až v súvislosti s vojnou na Ukrajine a spoluprácou s Ruskom v roku 2022. V minulosti EÚ uvalila hispodárske sankcie na Irán, aj sankcie na predstaviteľov režimu za porušovanie ľudských práv, avšak nie za pôsobenie iránskych revolučných gárd v konfliktoch v Sýrii, v Libanone, v Palestíne a v Jemene. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Iránske revolučné gardy (Islamic Revolutionary Guards Corps, IRGC) a ich elitné jednotky Quds Force vznikli po islamistickej revolúcii v Iráne v roku 1979. Sú oddelené od iránskej armády a podliehajú priamo ajatoláhovi Chameneímu. 

V Sýrii pôsobia iránske gardy už od vypuknutia občianskej vojny v roku 2011. Irán podporoval bývalého sýrskeho diktátora Bašíra al-Assada. V Yemene podporovali húsijských rebelov, ktorí od roku 2014 bojujú proti režimu podporovanému Saudskou Arábiou. Iránske gardy podporovali, zásobovali a cvičili aj členov teroristických organizácií Hizballáh, Hamás a Palestínsky islamistický džihád. 

V Líbyi nie je prítomnosť IRGC potvrdená. Objavujú sa však nepotvrdené informácie o prepojeniach medzi Iránom a Chalífom Haftarom, veliteľom Líbyjskej národnej armády, ktorý neuznáva líbijskú vládu sídliacu v Tripolise.

Európska únia uvalila obchodné sankcie na Irán v roku 2010 a osobné sankcie na predstaviteľov iránskeho režimu v roku 2011 za potláčanie ľudských práv. Ekonomické sankcie EÚ zrušila v roku 2016 s prijatím dohody o obmedzení iránskeho jazdrového programu (JCPOA), od ktorej USA a Irán neskôr odstúpili, v rokoch 2014 - 2020 však na sankčný zoznam za porušovanie ľudských práv pribúdalo len minimum osôb. Nastalo tak opäť až v roku 2022. V decembri 2022 EÚ odsúdila Irán za spoluprácu s Ruskom a dodávanie dronov na Ukrajinu. V roku 2023 pridala na sankčný zoznam predstaviteľov iránskych gárd. V roku 2024 pridala EÚ IRGC na zoznam teroristických organizácií.