Slovenské národné povstanie (SNP) z roku 1944 patrí medzi najvýznamnejšie ozbrojené protifašistické vystúpenia v Európe počas druhej svetovej vojny. Aj keď presné poradie závisí od metodiky hodnotenia (počty zapojených osôb, trvanie, vojenský a politický význam, rozsah represálií), v odborných kruhoch sa SNP považuje za druhé najväčšie povstanie po Varšavskom povstaní v Poľsku. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Varšavské povstanie sa radí ako prvé najväčšie povstanie počas druhej svetovej vojny v Európe najmä z dôvodu rozsahu, trvania a obetí, ktoré si vyžiadalo. Povstanie vypuklo 1. augusta 1944 a trvalo 63 dní, počas ktorých sa do bojov zapojilo približne 40 000 až 50 000 povstalcov, vrátane civilistov, žien a detí.

Počas povstania padlo 18 000 povstalcov a 25 000 ľudí bolo zranených. Okrem toho si povstanie vyžiadalo 180 000 civilných obetí a pol milióna ľudí bolo po potlačení povstania vyhnaných z mesta. 

Slovenské národné povstanie z roku 1944 je odborníkmi považované za druhé najväčšie ozbrojené protifašistické vystúpenie v Európe počas druhej svetovej vojny. 

Vypuklo 29. augusta 1944 a trvalo približne 60 dní. Zúčastnilo sa na ňom okolo 60 000 vojakov spolu s 18 000 partizánmi a bojovníkmi z desiatok národov Európy, Ameriky a Austrálie. 

Počet obetí SNP nebol doposiaľ jednoznačne vyčíslený. Po potlačení povstania, podľa nemeckých údajov, v bojoch padlo 5 000 povstalcov. Podľa historika Tomáša Kluberta je toto číslo nadhodnotené. „Niektoré súčasné odhady hovoria o troch tisíckach padlých povstalcov. Ďalších 450 účastníkov SNP zahynulo v zajateckých táboroch a 350 zostalo nezvestných,“ doplnil. Na strane okupačných vojsk podľa Kluberta padlo najviac 1 500 mužov.