Poberateľovi dávky v hmotnej núdzi môže byť znížená dávka, pokiaľ nevykonáva dobrovoľnícku činnosť a neodpracuje aspoň 32 hodín mesačne v obecných službách. Táto časť zákona bola v minulosti napadnutá a Ústavný súd potvrdil, že nie je v rozpore s Ústavou vyžadovať aktívnu participáciu osôb na zabezpečení vlastných životných potrieb, pokiaľ táto účasť nebude neprimeraná, neodôvodnená alebo zbytočne zaťažujúca (.pdf, s.1). 

Človek v hmotnej núdzi má nárok na dávku v hmotnej núdzi, pričom jej výška závisí od veľkosti domácnosti. Zároveň sa výška dávky znižuje za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je v pracovnom pomere, nevykonáva dobrovoľnícku činnosť a neodpracuje aspoň 32 hodín mesačne v rámci obecných služieb (§ 10, ods. 3, písm. a-b). 

V roku 2015 skupina 30 poslancov napadla dané ustanovenie na ústavnom súde. Okrem ďalších výhrad bol súčasťou argumentácie navrhovateľov aj fakt, že zákon dáva právo obciam rozhodnúť sa koho zamestnajú na výkon obecných služieb a koho nie, keďže zákon podľa nich neustanovuje, že by obec mala povinnosť poskytnúť prácu všetkým poberateľom dávok v hmotnej núdzi. Podľa navrhovateľov tak vzniká priestor pre diskrimináciu (.pdf, s. 3). 

Ústavný súd vo svojom rozhodnutí potvrdil, že je možné vyžadovať aktívnu participáciu osôb na zabezpečení ich životných potrieb, keď označil sťažnosť 30 poslancov na tento paragraf za nevyhovujúci (.pdf, s.1).