Dôchodok z prvého a druhého piliera poberá približne 58-tisíc dôchodcov. Erik Tomáš sa v súvislosti s údajom o nižších dôchodkoch z prvého a druhého piliera v minulosti odvolal na analýzu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá uvádza, že 95 % z nich mohlo dostávať o 50 eur viac, keby v minulosti ostali výlučne v prvom pilieri. Na vyžiadanie nám ministerstvo poskytlo aktualizovanú verziu tabuľky, ktorú zverejnil štátny tajomník Branislav Ondruš v marci 2024, ktoré potvrdzujú výrok ministra Tomáša. Odborníci upozorňujú, že tieto dáta sú skreslené politickými zásahmi do pravidel druhého piliera, aj rozhodnutím ľudí vybrať si nasporenú sumu jednorazovo. Nevieme vyhodnotiť, nakoľko tieto faktory ministerstvo zohľadnilo vo svojej analýze, pretože nám ju neposkytli v celom znení. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.

V blogovom príspevku z marca 2024 Ondruš uvádza, že 29-tisíc ľuďom sa účasť v druhom pilieri neoplatila, pretože prišli o viac ako 52 eur mesačne. Druhý pilier bol podľa štátneho tajomníka výhodný pre 1663 ľudí, ktorí si účasťou v druhom penzijnom pilieri prilepšili o 9 eur. Podľa Ondruša je II. pilier výhodný iba pre ľudí s platom na úrovni 4 500 eur a viac. Podľa investičného analytika a odborného asistenta na Ekonomickej univerzite v Bratislave Pavla Škriniara nejde o špecifikum II. piliera, aj v prípade Sociálnej poisťovne platí, že lepšie zarábajúci sporitelia budú mať vyšší dôchodok. Vyšší dôchodok z II. piliera je ovplyvnený zvolenou investičnou stratégiou a spôsobom vyplatenia. 

Pavel Škriniar tiež zdôraznil, že cieľom druhého piliera nie je zabezpečiť vysoké dôchodky, ale znížiť zaťaženie Sociálnej poisťovne do budúcna kvôli klesajúcej demografii. Nízke dôchodky z II. piliera sú podľa Škriniara sčasti spôsobené aj tým, že ľudia uprednostnili vyplatenie dôchodkových úspor pred kúpou doživotného dôchodku.

Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster uviedol, že úspory v druhom pilieri sú skutočne nižšie, než mohli byť. Je však dôležité poukázať aj na dôvody. Šuster tvrdí, že je to výsledok “opakovaných zásahov do investičných stratégií” jednotlivých vlád. Podľa jeho výpočtov by sme bez opakovaných zásahov mohli mať približne o šesť miliárd viac. 

Podľa Pavla Škriniara je potrebné pri hodnotení výsledkov II. piliera zohľadňovať 53 zásahov do jeho fungovania a viacero krokov, ktoré negatívnym spôsobom ovplyvnili dôchodkové úspory. Ako príklad uvádza zákonom nariadený presun sporiteľov do garantovaných fondov, o ktorom rozhodla vláda na čele s Robertom Ficom v roku 2013.

V decembri 2023 súčasná vláda s ministrom práce Erikom Tomášom znížila sumu mesačných platieb do druhého dôchodkového piliera.  Pôvodne bolo odvádzanie do I. a II. piliera nastavené v pomere 50:50. Táto zmena bola súčasťou balíka konsolidačných opatrení ministerstva financií.

Minister práce na nižšie dôchodky účastníkov druhého piliera poukazuje v súvislosti s možnosťou otvoriť druhý pilier, z ktorého sa nedá vystúpiť kedykoľvek. Druhý pilier otvárala vždy vláda Roberta Fica, stalo sa tak doposiaľ štyrikrát, naposledy v roku 2015.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nám v reakcii na hodnotenie výroku ako neoveriteľný neposkytlo nové dáta, ktoré by potvrdzovali výrok Erika Tomáša. Poskytli nám dáta, ktoré porovnávajú dôchodky z II. piliera s krátením v I. pilieri, tieto údaje sú dostupné v blogovom príspevku od štátneho tajomníka Braňa Ondruša. Porovnania výšky zároveň musia zohľadňovať viacero aspektov, ako napríklad zmeny v investičných stratégiách nariadené štátom v minulosti. Dostupná tabuľka však takéto alternatívne scenáre neobsahuje. 

Tabuľka: Porovnanie súm dôchodkov z II. piliera so sumou krátenia v I. pilieri

Zdroj: sekcia sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR:

Organizácia Oranžová obálka vyčíslila, ako štát poškodil ľudí sporiacich v druhom pilieri berúc v úvahu rôzne scenáre. Z ich odhadov vyplýva, že dôchodok človeka s priemernou mzdou by v prípade uplatňovania predvolenej investičnej stratégie počas celej doby sporenia a bez zlých zásahov štátu bol vyšší o 120 eur.