Pandemická dohoda vznikla ako reakcia Svetovej zdravotníckej organizácie na kritiku týkajúcu sa zlyhaní pri riadení pandémie covid-19. Tvrdenia, že zmluva oberie členské štáty o suverenitu, sú však v priamom rozpore s jej oficiálnym znením. Dokument výslovne zdôrazňuje, že Svetová zdravotnícka organizácia nemá právomoc zasahovať do vnútroštátnych zákonov, ani nariaďovať opatrenia ako povinné očkovanie či lockdowny. Túto interpretáciu potvrdili aj minister zdravotníctva a Slovenská akadémia vied. Generálny riaditeľ WHO je navyše volený členskými štátmi v niekoľkostupňovom demokratickom procese. Výrok poslanca Rudolfa Huliaka preto hodnotíme ako nepravdivý.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) mala počas pandémie covidu koordinovať globálne opatrenia, no čelila kritike za pomalú reakciu a nedostatočné kompetencie. Pandémia odhalila, že WHO nebola pripravená zvládať tak rýchlo sa šíriace ochorenie. Chýbala autorita na efektívne riadenie krízy, čo viedlo k zbytočným stratám na životoch.

V máji 2020 vznikol na žiadosť Svetového zdravotníckeho zhromaždenia panel, ktorého cieľom bolo nezávisle a nestranne zhodnotiť globálnu reakciu na pandémiu covid‑19 a navrhnúť, ako sa dá zabrániť budúcim pandémiám. 

Panel vypracoval správu, v ktorej označil covid‑19 za preventabilnú katastrofu, ktorá odhalila závažné slabiny vo všetkých etapách prípravy a reakcie – či už na úrovni WHO, štátov alebo medzinárodnej spolupráce.

Aj zdravotnícky analytik Martin Smatana upozornil na absenciu jasných pravidiel, informácií a prístupu k liečbe. Mnohé krajiny, vrátane Británie, preto už počas pandémie žiadali reformu medzinárodných zdravotníckych predpisov, aby sa v budúcnosti predišlo rovnakým či podobným problémom. 

Reakciou na kritiku mala byť pripravovaná pandemická zmluva WHO, ktorej cieľom je zlepšiť pripravenosť členských krajín na budúce pandémie prostredníctvom lepšej koordinácie a výmeny informácií. 

Premiér Fico ju však označil za výtvor farmaceutických firiem a vládny splnomocnenec Peter Kotlár varuje, že by mohla ohroziť suverenitu Slovenska.

Prijatiu pandemickej dohody predchádzalo hlasovanie o uznesení, ktoré si vyžiadalo Slovensko. Uznesenie podporilo 124 krajín, žiadna nehlasovala proti. Jedenásť štátov, vrátane Slovenska, sa hlasovania zdržalo. Prijatie dohody však zatiaľ neznamená právne záväzné dôsledky pre jednotlivé členské štáty ani automatickú povinnosť podpísať alebo vykonávať dohodu. 

Ani po nadobudnutí účinnosti nebude zmluva dávať generálnemu riaditeľovi WHO kompetencie rozhodovať za členské štáty, ako to naznačuje Huliak.

Generálny riaditeľ WHO je volený členskými štátmi v niekoľkostupňovom procese. Každá členská krajina môže nominovať svojho kandidáta, pričom všetky nominácie preskúmava Výkonná rada WHO. Tá vyberie užší okruh kandidátov, ktorí sú následne predstavení Svetovému zdravotníckemu zhromaždeniu, teda najvyššiemu rozhodovaciemu orgánu WHO, kde má každá krajina jeden hlas. 

WHO nemá právomoc nariaďovať členským štátom konkrétne opatrenia bez ich súhlasu, čo potvrdzuje aj samotná pandemická zmluva. Tá výslovne spomína zvrchovanosť národných štátov v oblasti verejného zdravia a neudeľuje WHO právomoc priamo určovať alebo nariaďovať konkrétne politiky či zákony v reakcii na budúce pandémie. 

Huliakov výrok je tak priamo v rozpore s textom prijatej zmluvy. V bode 2 článku 22 sa totiž explicitne uvádza:

„Žiadne ustanovenie Dohody WHO o pandémii sa nesmie vykladať tak, že poskytuje sekretariátu Svetovej zdravotníckej organizácie vrátane generálneho riaditeľa Svetovej zdravotníckej organizácie akúkoľvek právomoc usmerňovať, nariaďovať, meniť alebo inak predpisovať vnútroštátne a/alebo domáce právo, prípadne politiky ktorejkoľvek zmluvnej strany, alebo nariaďovať či inak ukladať zmluvným stranám požiadavky na prijatie konkrétnych opatrení, ako je zákaz prijímania cestujúcich, ukladanie povinností očkovania alebo liečebných či diagnostických opatrení, alebo zavedenie lockdownov,“ píše sa v Pandemickej dohode WHO (.pdf, s. 30).

Interpretáciu, o ktorej Huliak hovorí, odmietla aj Slovenská akadémia vied „Globálna pandemická dohoda výslovne zakotvuje suverenitu jednotlivých štátov, rešpektovanie ľudských práv a nezasahuje do vnútroštátnych kompetencií Slovenskej republiky,“ píše sa v oficiálnom stanovisku inštitúcie.

Rovnako ju odmietol aj minister zdravotníctva Kamil Šaško. „Budem trpezlivo vysvetľovať našim koaličným partnerom, ako aj širokej verejnosti, že pandemická dohoda nijakým spôsobom neohrozuje suverenitu jednotlivých krajín. Nikto nemôže nikomu prikázať napríklad povinnosť očkovať sa či zavádzať lockdowny. To je jednoducho klamstvo,“ uviedol Šaško v reakcii na hlasovanie slovenskej delegácie.