Ústavný súd vo svojom náleze (.pdf) z decembra 2021 rozhodol, že opatrenia o štátnej karanténe boli protiústavné. K rozhodnutiu došlo na základe návrhu verejnej ochrankyne práv Márie Patakyovej. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Ústavný súd označil za protiústavné ustanovenia zákona o ochrane verejného zdravia, ktoré medzi opatrenia na predchádzanie ochorení radili aj izoláciu „v zdravotníckych zariadeniach, prípadne v inom určenom zariadení“ a „karanténne opatrenia“. Ústavný súd konštatoval, že „právny poriadok pre prípad karantény ako pozbavenia osobnej slobody nedostatočne určuje zákonné medze uvedeného základného práva a neposkytuje náležité procesné záruky vyplývajúce z čl. 17 ústavy a čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“. 

Naopak izolácia v domácom prostredí nie je podľa ústavného súdu protiústavná. V prípade izolácie mimo domáceho prostredia, ide podľa Ústavného súdu o pozbavenie osobnej slobody, kým v prípade izolácie v domácom prostredí, ktorú zákon explicitne umožňuje, nie.

Ústavní sudcovia nevyhoveli návrhu ombudsmanky o protiústavnosti ustanovení zákona, na základe ktorých boli tí, čo boli v karanténnych zariadeniach, za tieto služby povinní zaplatiť štátu. Tým, že išlo o úhradu skutočne vzniknutých nákladov, dospel Ústavný súd k záveru, že táto povinnosť bola ústavne udržateľná, keďže právna úprava odstraňovala riziko povinnosti znášať neprimerane vysoké náklady.

V podaní verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová namietala aj neústavnosť tých ustanovení zákona, ktoré umožňujú ministerstvu zdravotníctva a úradu verejného zdravotníctva prijímať “ďalšie opatrenia, ktorými môže zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas” a ktorými „pri ohrození verejného zdravia nariaďujú opatrenia, ktorými sú izolácia alebo karanténa osôb vstupujúcich na územie Slovenskej republiky“. Tieto ustanovenia sú podľa Ústavného súdu v rozpore s ústavou. Ústavnému súdu prekážala najmä šírka formulácie oboch napadnutých ustanovení, ktorá „neposkytuje potrebné záruky ochrany jednotlivca pred svojvoľnými zásahmi do základných práv a slobôd, čím určovanie medzí základných práv a slobôd vyhradené zákonodarnej moci neprípustne prenecháva podzákonnej normotvorbe“.

Nález Ústavného súdu bol v Zbierke zákonov zverejnený 31.12.2021, týmto dňom stratili protiústavné ustanovenia zákona účinnosť.