Prezident Peter Pellegrini vetoval zákon o tzv. covidových amnestiách. Odkázal pritom aj na predchádzajúci nález Ústavného súdu SR, ktorý konštatoval protiústavnosť viacerých ustanovení zákona o ochrane verejného zdravia, na ktorých boli postavené pandemické karanténne opatrenia. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Zákon o covidových amnestiách, ktorého predkladateľom bol predseda vlády Robert Fico, schválila Národná rada SR 9. apríla 2025. Podľa dôvodovej správy zákon upravuje „finančné odškodnenie fyzických osôb, ktorým bola v dôsledku zavádzania opatrení v boji proti pandémii, ktorá vznikla z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeného koronavírusom SARS-CoV-2, spôsobená finančná ujma spočívajúca v uhradení pokuty uloženej za priestupok spáchaný v období od 12. marca 2020 od 06.00 hod. do 15. septembra 2023 do 06.00 hod. v súvislosti s ochorením COVID-19 spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2, ako aj finančná ujma spočívajúca v uhradení nákladov za stravovanie spojených s umiestnením v určených karanténnych zariadeniach v súvislosti s protipandemickými opatreniami zavedenými z dôvodu ochorenia COVID-19.“

Prezident Peter Pellegrini zákon vetoval a vrátil ho do parlamentu. Odmietol, aby každý, kto porušil platné pandemické opatrenia, mal byť automaticky odškodnený, takýto prístup označil za nebezpečný precedens. 

Deklaroval, že protipandemické opatrenia týkajúce sa karanténnych zariadení boli protiústavné (.pdf, s.2), no za unáhlené, nezodpovedné a neprípustné považuje paušálne odškodnenie tých, ktorí porušovali nariadené opatrenia, pričom môže ísť aj o osoby, ktoré svojím konaním mohli privodiť smrť iných osôb (.pdf, s.5). Prezident navrhol v návrhu zákona ponechať „odškodnenie za povinnú karanténu“, ale zároveň „vypustiť a neprijať normy, ktoré sa tykajú odškodnenia za pokuty.“ (.pdf, s. 3)

Nález Ústavného súdu konštatuje, že viaceré ustanovenia zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, na ktorých boli postavené protipandemické opatrenia, nie sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Konkrétne sa to týkalo ustanovení, ktoré upravovali možnosť nariadiť karanténu alebo izoláciu aj mimo zdravotníckeho zariadenia, bez dostatočne presného zákonného základu. 

„K čím závažnejším obmedzeniam a zásahom do základných práv môže viesť využitie splnomocňovacieho ustanovenia, tým presnejšie v ňom musia byť určené mantinely, v ktorých sa splnomocnený orgán verejnej moci môže pohybovať. V takých prípadoch sa nemožno spoľahnúť len na neurčité právne pojmy („nevyhnutný rozsah“). Inak by totiž došlo nielen k ohrozeniu garancie legality zásahov a obmedzení základných práv a slobôd, ale aj a predovšetkým - rovnováhy v systéme deľby moci ako jedného z princípov právneho štátu,“ uvádza ÚS v náleze.