Peter Sabaka nebol členom žiadneho poradného orgánu, ktorý sa podieľalna rozhodovaní o pandemických opatreniach. Na Slovensku počas pandémie covidu-19 umrelo podľa štúdie publikovanej v časopise International Journal of Public Health v súvislosti s týmto ochorením až 35-tisíc ľudí. Oficiálne štatistiky hovoria o 22-tisíc obetiach na covid-19. Najviac zasiahnutou skupinou boli dôchodcovia, ale medzi obeťami boli zastúpené všetky vekové kategórie. Odborníci sa zhodujú, že časti týchto úmrtí sa dalo predísť — kľúčom k zníženiu ich počtu bola vyššia miera zaočkovanosti a rešpektovanie odporúčaní odborníkov. Výrok Rudolfa Huliaka hodnotíme ako nepravdivý. 

Počet úmrtí na covid

Na Slovensku podľa Štatistického úradu SR zomrelo 22 466 ľudí na covid-19. Svetová zdravotnícka organizácia k máju 2025 eviduje 21 282 potvrdených úmrtí na covid.

Podobne na tom v počte úmrtí boli však aj naši susedia. Podľa údajov portálu Our world in data si Slovensko v prepočte na počet obyvateľov viedlo horšie ako Rakúsko, Poľsko či Ukrajina, ale o niečo lepšie ako Česko či Maďarsko. V porovnaní s priemerom Európskej únie sme mali viac o takmer 1000 úmrtí na milión obyvateľov.

V decembri 2022 vyšla štúdia, ktorá bilancuje dopad zdravotnej politiky počas pandémie koronavírusu na mieru úmrtnosti na Slovensku. Podľa nej mohlo byť covidových obetí len do konca februára 2022 vyše 25-tisíc (.pdf, s. 12). 

Štúdia konštatuje, že druhá a neskoršie vlny pandémie neboli sprevádzané adekvátnymi a včasnými protipandemickými opatreniami, v dôsledku čoho dosiahlo Slovensko počas pandémie výraznú nadúmrtnosť. 

Autori štúdie zároveň tvrdia, že ak by orgány činné v oblasti verejného zdravotníctva na Slovensku postupovali pri tvorbe opatrení proti šíreniu koronavírusu tak, ako to robili štáty s najnižšou mierou nadúmrtnosti, mohlo by na Slovensku umrieť približne o 21-tisíc ľudí menej (.pdf, str. 70). Kritizovali predovšetkým postup vlády pri druhej a neskorších vlnách pandémie koronavírusu. 

Autormi štúdie sú analytici zo súkromnej poradenskej spoločnosti s názvom Pažitný & Kandilaki. Realizáciu štúdie finančne podporila súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera, ktorú vlastní finančná skupina Penta. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou však štúdiu kritizoval kvôli vážnym metodologickým nedostatkom a jej závery považuje za zavádzajúce.  

V decembri 2024 bola publikovaná ďalšia štúdia s názvom Úloha COVID-19 v nadmernej úmrtnosti na Slovensku: Nový prístup založený na záznamoch o fakturácii zdravotnej starostlivosti. Podľa nej zomrelo na Slovensku v súvislosti s covidom až 35 399 ľudí. 

Analýza bola vykonaná zlúčením záznamov o fakturácii zdravotnej starostlivosti s údajmi o príčine úmrtia. Pojem „úmrtie súvisiace s COVID-19“ bol v štúdií definovaný ako akékoľvek úmrtie, ku ktorému došlo v definovanom časovom rámci po potvrdenom kontakte s COVID-19. Štúdia tvrdí, že oficiálne potvrdené úmrtia pravdepodobne podhodnocujú skutočný rozsah pandémie. Na tejto štúdii sa z veľkej časti podieľali tí istí autori, ako na štúdii z decembra 2022.

Podľa tejto štúdie, ako aj dát štatistického úradu, pandémia najviac zasiahla staršiu populáciu, väčšina úmrtí bola zaznamenaná u osôb vo veku nad 65 rokov. To ale neznamená, že všetky úmrtia tvorili len dôchodcovia. Úmrtia sa týkali ľudí v každej vekovej kategórii. Časť obetí tvorili aj ľudia v produktívnom veku a výnimočne dokonca aj osoby mladšie ako 15 rokov.

Príčiny úmrtí

Dôvodom však bola podľa viacerých expertov slabá zaočkovanosť populácie, nerešpektovanie zavedených opatrení či ignorovanie odporúčaní odborníkov. 

Aj autori kontroverznej štúdie o nadúmrtnosti, odvolávajúc sa na odborné publikácie, konštatujú, že počas neskorších vĺn politici zasahovali do rozhodnutí odborných poradenských tímov, prípadne prijímali rozhodnutia na základe politickej, nie odbornej motivácie (.pdf, str. 21).

Jeden z autorov štúdie exminister zdravotníctva Rudolf Zajac sa taktiež vyjadril, že vinná za stav pandémie je nielen koalícia, ale aj opozícia. „Jednoznačne je vinná koalícia, ako manažovala pandémiu. Nepochybne je vinná opozícia, ako z toho spravila politickú agendu. V žiadnej krajine opozícia nemala ako hlavnú politickú agendu anticovid a antiočkovanie,“ uviedol Zajac pre Denník N.

Slovensko patrilo v EÚ medzi krajiny s najnižším počtom na sto obyvateľov podaných vakcín proti covidu-19 a najnižším podielom plne zaočkovaných dospelých osôb. K januáru 2023 dosiahlo horšie výsledky len Rumunsko a Bulharsko. 

Naopak ku krajinám, ktoré zvládli pandémiu najlepšie, patrili severské krajiny, ktoré mali podstatne vyššiu mieru zaočkovanosti. Na Slovensku bolo k januáru 2023 plne zaočkovaných len o niečo viac ako 60 % dospelých osôb, kým v prípade Dánska bolo v januári 2023 plne zaočkovaných 92 % dospelej populácie, v Nórsku 91,4 % a vo Fínsku 88,9 % obyvateľov nad 18 rokov.  

Huliak pritom očkovanie opakovane spochybnil.

Zodpovednosť za prijímanie opatrení

Počas pandémie covid-19 bolo za prijímanie opatrení zodpovedných viacero orgánov. Dôležité slovo mali v každej fáze najmä premiér, minister zdravotníctva a Úrad verejného zdravotníctva na čele s hlavným hygienikom. Popri tom existovali rôzne poradné orgány, ktoré mali väčšie či menšie slovo pri príprave opatrení. Medzi ne patrili bezpečnostná rada, ústredný krízový štáb, permanentný krízový štáb, pandemická komisia či konzílium odborníkov. Podľa verejne dostupných informácii nebol Peter Sabaka členom ani jedného takéhoto poradného orgánu.

Sabaka bol počas pandémie tvárou očkovacej kampane, pravidelne sa objavoval v médiách, kde informoval o rizikách covidu a výhodách očkovania, za čo sa stal terčom pre dezinformačnú scénu.

Na obvinenia Rudolfa Huliaka reagoval aj priamo Peter Sabaka. Ten sa na sociálnej sieti Facebook ohradil voči obvineniam a žiada od ministra ospravedlnenie

„Ja som počas pandémie nič nemanažoval (možno okrem liečby pacientov u nás na klinike). Nebol som členom žiadneho poradného ani výkonného orgánu. Nebol som členom Pandemickej komisie ani Konzília  odborníkov. Nemal som žiadny právny vzťah s MZSR. Bol som len rádový doktor na klinike infektológie a pre médiá som sa vyjadroval ako nezávislý odborník,“ napísal Sabaka.

Televízia Markíza v súvislosti s vyjadrením kontaktovala aj samotného ministra Huliaka, ktorý sám uznal, že Sabaka neriadil manažovanie pandémie na Slovensku.

„Je pravdou, že pán Sabaka nebol členom žiadneho poradného ani výkonného orgánu. Stále však tvrdím, že katastrofálne manažovanie pandémie Hegerovou a Matovičovou vládou viedlo k zbytočnému usmrteniu občanov Slovenskej republiky. Počkám si na správu pána Kotlára,“ reagoval Rudolf Huliak.