Návrh na ozdravenie verejných financií, ktorý pripravila vláda Ľudovíta Ódora, predstavoval analytický podklad pre budúcu vládu a zahŕňal takmer 100 opatrení v celkovom objeme do 10 miliárd eur. Išlo o široké spektrum návrhov, ktoré kombinovali výdavkové aj príjmové opatrenia a umožňovali politickú voľbu podľa programového zamerania novej vlády. Súčasťou návrhu boli aj úpravy v oblasti sociálnych výdavkov, no významnú časť tvorili aj opatrenia na strane príjmov a zvyšovanie efektívnosti štátu. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. 

Vláda Ľudovíta Ódora pripravila “Návrh na ozdravenia verejných financií”, ktorý obsahoval takmer 100 opatrení v celkovom objeme do 10 miliárd eur. Ide o opatrenia na ozdravenie verejných financií, ktoré vtedajšia vláda pripravila pre nadchádzajúcu vládu ako odborný podklad na prípravu rozpočtu v nasledujúcom volebnom období. Poverený premiér Ľudovít Ódor sa vyjadril, že budúca vláda má na výber, pre aké konkrétne opatrenia sa rozhodne. 

Ministerstvo financií v októbri 2023 uviedlo, že na zastavenie rastu dlhu na Slovensku by malo postačiť postupné zníženie deficitu verejných financií k úrovni 2 % HDP do troch rokov. Podľa vtedajšieho ministra financií Michala Horvátha by sa to dalo dosiahnuť prijatím konsolidačných opatrení vo výške 5 % HDP, teda šesť miliárd eur. Návrh ministerstva obsahoval takmer 100 konkrétnych konsolidačných opatrení v objeme 7 % HDP,  čo predstavuje dokopy takmer desať miliárd eur. Rozsah navrhovaných opatrení bol teda väčší, ako je potrebné na zníženie dlhu, aby si nový vládny kabinet mohol vybrať opatrenia vzhľadom na svoje politické smerovanie.

V dokumente je uvedené: „Nová vláda sa v rámci poskytnutého menu opatrení môže inšpirovať viac tými, ktoré sú jej ekonomickému programu bližšie. Niektoré strany sa môžu zamerať o niečo viac na škrtanie výdavkov štátu, aby sa vyhli razantnejšiemu zvyšovaniu daní. Iné sa naopak môžu inšpirovať viac opatreniami na príjmovej strane“ (.pdf, s. 9).

Konsolidačné menu predstavovalo balík opatrení, ktoré by na jednej strane zvýšili príjmy štátu, napríklad vyšším zdanením negatívnych externalít, ako je vyššia spotrebná daň z tabakových výrobkov, vína, piva, či zvýšené odvody z hazardu (.pdf, s. 12-33); zvýšením príjmov menej škodlivých pre ekonomiku ako je zvýšenie základnej sadzby DPH alebo zrušenie znížených sadzieb na DPH (.pdf, s. 34-55); a zavedením efektívnejšieho, spravodlivejšieho a jednoduchšieho daňového systému, napríklad zvýšením sadzby z dividend alebo znovuzavedením dane z dedičstva (.pdf, s. 56-70). 

Na druhej strane uvádzal materiál opatrenia na zníženie výdavkov štátu zoštíhlením verejnej správy, napríklad znížením počtu zamestnancov vo verejnej správe (.pdf, s. 71-80); efektívnou prevádzkou, napríklad optimalizáciou nákladov alebo znížením nákladov na výber mýta (.pdf, s. 81-90); zacielením sociálnych výdavkov, napríklad v podobe zmien v daňovom bonuse na dieťa či zrušením trinásteho dôchodku (.pdf, s. 91-107); a znížením neefektívnych dotácií, napríklad vo forme zrušenia vlakov zadarmo alebo zrušením rekreačných poukazov (.pdf, s. 108-121).

Dokument pri každom z týchto opatrení uvádza aj výpočet, koľko miliónov eur by ušetrilo v rokoch 2024, 2025 a 2026. Analyzuje, aké by mali dopad na ekonomiku z pohľadu HDP, inflácie a zamestnanosti a ako by sa dotkli verejnej správy, firiem a domácností.

Nejde teda o opatrenia, ktoré Ľudovít Ódor novej vláde navrhoval použiť, ale paletu opatrení, z ktorých si zvolená vláda vyberie na základe svojich politických rozhodnutí a preferencií.