Ruská federácia je po USA druhým najväčším dodávateľom skvapalneného plynu do EÚ. Z európskych štátov, prevádzkujúcich jadrové elektrárne, viacero stále dováža urán z Ruskej federácie, a to aj napriek už implementovaným opatreniam, vedúcim k diverzifikácii jadrových palív. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Podiel ruského skvapalneného plynu (LNG) na celkovom objeme LNG importovaného do EÚ predstavoval v roku 2024 17,5 %. Najväčším dodávateľom LNG do Únie boli Spojené štáty, ktoré importovali 45,3 % z celkového objemu. Na treťom mieste bolo Alžírsko, ktoré zabezpečilo 10,7 %.

V roku 2023 bolo v EÚ 12 štátov, ktoré prevádzkovali jadrové reaktory. Ide o Holandsko, Belgicko, Španielsko, Francúzsko, Švédsko, Fínsko, Česko, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko, Rumunsko a Bulharsko. Z nich najviac energie vyrábajú  Francúzsko, Španielsko a Švédsko, pričom francúzsky urán pochádza prevažne z Nigeru a Kanady.

Kanada v roku 2023 dodala do EÚ najviac uránu, a to až 32,93 % celkového množstva. Rusko zabezpečilo 23,45 % a Kazachstan 21,00 %.

Čo sa týka samotného ruského jadrového paliva, v dôsledku plnohodnotnej ruskej invázie na Ukrajinu sa od neho štáty EÚ začali postupne osamostatnovať, vrátane Španielska a Švédska. Naviazané naň boli hlavne Bulharsko, Maďarsko, Slovensko, Česko a Fínsko. Ich závislosť vznikla typom využívaného reaktora - sovietsky VVER (vodo-vodný energetický reaktor).

Všetky tieto štáty však podpísali zmluvy aj s alternatívnymi dodávateľmi. V Bulharsku, Fínsku a Česku sa nové jadrové palivá  už aj testujú, od roku 2024. Ich vývoj EÚ financuje prostredníctvom programov SAVE (palivá od francúzskej spoločnosti Framatome) a APIS (palivá od americko-kanadskej spoločnosti Westinghouse). Maďarsko a Slovensko na prvé dodávky ešte len čakajú.

Aj šéf firmy Westinghouse v Česku a na Slovensku Petr Brzezina potvrdil, že americké palivo sa už dnes v niektorých krajinách využíva v reaktoroch sovietskeho typu. Westinghouse je tak pripravený palivo dodať, čaká len na udelenie licencie od slovenského regulačného úradu. Slovenské elektrárne (SE) v súčasnosti všetko jadrové palivo nakupujú od ruskej spoločnosti TVEL, spadajúcu pod koncern Rosatom.

 Atómové elektrárne vo všeobecnosti nenakupujú len samotný urán, ale aj služby, zabezpečujúce jeho konverziu a obohatenie. Diverzifikácia týchto služieb však predstavuje problém, pretože západné spoločnosti, ktoré ich ponúkajú, nie sú schopné pokryť celkový dopyt EÚ, a to kvôli obmedzenému množstvu potrebných zariadení. Tento dopyt v roku 2024 uspokojila práve Ruská federácia – po konverzii uránu z 23 % a po jeho obohatení z 24 %.