Súdny dvor Európskej únie v máji 2025 rozhodol, že Európska komisia pochybila, keď odmietla zverejniť komunikáciu predsedníčky von der Leyenovej o nákupe vakcín v kauze známej ako Pfizergate. Dodnes nie sú transparentne zverejnené ani celé zmluvy o nákupe vakcín, ale iba ich časti s vyčiernenými pasážami. Aj v tomto prípade Súdny dvor EÚ  ešte v roku 2024 rozhodol, že Komisia verejnosti neposkytla dostatočný prístup k zmluvám. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako pravdivý.

Kauza známa pod názvom Pfizergate odkazuje najmä na netransparentnú komunikáciu medzi predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyen a výkonným riaditeľom farmaceutickej spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom počas rokovaní o nákupe vakcín proti covidu-19 v roku 2021. Nejasnosti sa týkajú najmä informácii, ako bola uzavretá najväčšia zmluva o dodávke 1,8 miliardy dávok vakcíny Pfizer-BioNTech.

New York Times v apríli 2021 informoval, že von der Leyen a Bourla si pred podpisom zmluvy o nákupe vakcín vymieňali mnohé textové správy a telefonáty. O ich sprístupnenie požiadala novinárka denníka. Keď Komisia jej žiadosť zamietla s odôvodnením, že ich nedokázala dohľadať, The New York Times sa obrátili na Súdny dvor Európskej únie s návrhom, aby zrušil rozhodnutie EK. 

V máji 2025 Súdny dvor EÚ rozhodol, že Európska komisia pochybila, keď odmietla zverejniť komunikáciu medzi predsedníčkou Komisie a šéfom farmaceutickej spoločnosti Pfizer. Rozsudom zatiaľ nie je právoplatný a Komisia sa ešte môže proti rozsudku odvolať.

Komisia podľa rozhodnutia súdu „neposkytla hodnoverné vysvetlenie, ktoré by odôvodnilo neexistenciu držby požadovaných dokumentov“ (bod 84). Okrem toho dostatočne „neobjasnila, či boli požadované textové správy odstránené, a ak áno, či k odstráneniu došlo dobrovoľne alebo automaticky, alebo či bol mobilný telefón predsedníčky medzičasom nahradený“ (bod 72).

Neúplne publikované zmluvy medzi Európskou komisiou a farmaceutickými firmami sú ďalším dôležitým aspektom kauzy Pfizergate.

Potom, čo Komisia opakovane odmietla poskytnúť poslancom Európskeho parlamentu čokoľvek iné ako úplné verzie zmlúv o nakúpe vakcín Covid-19 sa poslanci frakcie Zelených v tejto veci obrátili na súd. Zverejnené verzie boli značne redigované (vyčiernené), čím sa zakryli kľúčové informácie, ako sú cena za dávku, zodpovednosť za vedľajšie účinky, či detaily o zárukách a platbách.

Zmluvy sú V redigovanej verzii dostupné aj na stránke Komisie. Pri niektorých zmluvách ako napríklad so spoločnosťou Pfizer sú takto zakryté celé strany. 

Európska komisia tento postup obhajuje tým, že musí rešpektovať obchodné tajomstvá farmaceutických firiem, ktoré si vyhradili právo na ochranu citlivých informácií. Zmluvy obsahovali klauzuly o dôvernosti, ktoré farmaceutické firmy využili na obmedzenie transparentnosti.

V júli 2024 Súdny dvor EÚ rozhodol, že Európska komisia verejnosti neposkytla dostatočný prístup k zmluvám na nákup vakcín proti koronavírusu. Súd vytkol Európskej komisii napríklad to, že čiastočne odmietla zverejniť vyhlásenie o neexistencii konfliktu záujmov predstaviteľov EÚ, ktorí nákup vakcín dohadovali. Komisia tiež neodôvodnila dostatočne odmietnutie sprístupniť niektoré ustanovenia zmluv o nákupe vakcín. 

Súd o prípade rozhodoval na základe žaloby, ktorú podali europoslanci z frakcie Zelených. 

Netransparentný nákup vakcín počas pandémie covidu-19 vyšetruje aj Úrad Európskej prokuratúry, inštitúcia to potvrdila 14. októbra 2022. Európska prokuratúra neupresnila, koho a akých zmlúv sa vyšetrovanie týka. Podľa Die Welt išlo konkrétne o zmluvu na nákup vakcín za 35 miliárd eur so spoločnosťou Pfizer/BioNtech. Kauzu médiá označujú ako tzv. Pfizergate.