DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Richard Takáč

SMER-SD

Však títo ľudia tu 3,5 roka proste ľudí zatvárali neoprávnene. Ústavný súd, Najvyšší súd porušil porušovanie všetkých možných práv občanov Slovenskej republiky a teraz vidíme, že to robia aj z opozície.

30.03.2025
Zavádzajúce

Ústavný a Najvyšší súd síce v niektorých prípadoch konštatovali porušenie práv obvinených osôb, išlo však najmä o procesné pochybenia v súvislosti s väzbou, nie o rozsiahle alebo systematické porušovanie práv, ktoré by viedlo k neoprávnenému odsúdeniu. Zároveň v tomto období bolo viac ako 40 ľudí odsúdených za korupciu, výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.

V rokoch 2020 až 2023 bolo podľa Denníka N odsúdených 42 ľudí v súvislosti s korupčnou trestnou činnosťou.

Počas bývalého volebného obdobia bolo obvinených a väzobne stíhaných viacero osôb z rôznych káuz. V niektorých prípadoch Ústavný súd a Najvyšší súd konštatovali porušovanie práv či nadužívanie väzby. 

Napríklad v prípade Dušana Kováčika Ústavný súd v auguste 2022 rozhodol, že boli porušené jeho práva v oblasti zaistenia majetku. V ďalšom prípade však Kováčik so svojou sťažnosťou voči rozsudku Najvyššieho súdu, ktorý ho poslal na osem rokov do väzenia, neuspel.

V prípade podnikateľa Norberta Bödöra Ústavný súd v decembri 2012 rozhodol o porušení jeho práv pri predĺžení väzby Najvyšším súdom. V tomto prípade súd vyhovel Bödörovi iba čiastočne.

Ústavný súd tiež konštatoval v decembri 2022 porušenie práv stíhaného Jaroslava Haščáka vo veci nedoručenia listov rodine a blízkym v čase kolúznej väzby. 

V prípade Monike Jankovskej, ktorá sa sťažovala na zaujatosť špeciálneho prokuátora, Ústavný súd túto sťažnosť prijal a rozhodol v jej prospech. Nevyslovil však nevinu, prípad len vrátil na pôvodný súd. 

V prípade bývalej štátnej tajomníčky Jankovskej Ústavný súd v náleze zo 14. októbra 2021 konštatoval porušenie práva na osobnú slobodu Krajským súdom v Trnave. Ústavný súd tiež zrušil predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu, ktorý Jankovskú poslal do väzby. "ÚS konštatoval, že rozhodnutie KS v Trnave je nezákonné a porušuje jej základné práva z toho dôvodu, že dôvody kolúznej väzby tak, ako boli konštatované, nie sú postavené na konkrétnych, zrozumiteľných a vnútorne konzistentných argumentoch, a teda nie je možné toto rozhodnutie preskúmať, je arbitrárne a rovnako dôvody väzby sú čisto všeobecné. Zároveň ÚS aj konštatoval, že takéto odôvodnenie a takéto rozhodnutie je ústavne neakceptovateľné," vysvetlil obhajca Jankovskej Erdős.

Ústavný súd tiež odmietol sťažnosť Roberta Kaliňáka, ktorý namietal porušenie základného práva na zákonného sudcu a argumentoval údajnou zaujatosťou senátu, ktorý ho neskôr pustil na slobodu. 

V prípade bývalého štátneho tajomníka Ministerstva financií SR Radka Kuruca sa rozhodnutie Ústavného súdu týkalo porušenia práva nebyť stíhaný z iných ako zákonných dôvodov. V tom čase však už bol Radko Kuruc prepustený Špeciálnou prokuratúrou na slobodu, keďže sa pominul dôvod kolúznej väzby. 

Ústavný súd tiež rozhodol o porušení práva na slobodu v prípade bývalého sudcu Lindtnera.  

V roku 2021 Najvyšší súd zrušil väzobné stíhanie Jozefovi Brhelovi, ktorý bol obvinený v kauze Mýtnik. Najvyšší súd tak zrušil rozhodnutie sudkyne Špecializovaného trestného súdu, ktorá mu väzbu pôvodne predĺžila. 

Ústavný súd konštatoval nezákonnú väzbu aj v prípade Mariána Gogu. Dôvody väzby boli podľa Ústavného súdu vyjadrené zmätočne a príliš všeobecne. Podľa Ústavného súdu boli porušené Gogove ústavné aj občianske práva. Gogu do väzby poslal až Najvyšší súd v kaude Rezervy 2. 

V kauze Búrka Ústavný súd konštatoval porušenie práva na zákonného sudcu pre bývalého sudcu Richarda Molnára, kedy sudca Najvyššieho súdu Juraj Kliment odmietol konať o námietke zaujatosti.

Tvrdenie Richarda Takáča o tom, že opozícia „neoprávnene zatýka“, zaznelo v kontexte parlamentnej diskusie o odvolaní poslankyne Veroniky Remišovej. Odvolanie inicioval minister obrany Robert Kaliňák, ktorý tvrdí, že Remišová zneužila svoju právomoc a zverejnila informácie z utajenej časti jeho majetkového priznania, týkajúce sa údajného vlastníctva nehnuteľnosti v Chorvátsku. 

Remišová v rozhovore pre denník Postoj uviedla, že Kaliňák by sa mal v tejto veci ospravedlniť a zaplatiť pokutu v rámci Ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Jej zámerom tak nie je Kaliňáka stíhať väzobne, ako navodzuje minister Takáč.

Dátum zverejnenia analýzy: 30.03.2025
success
error