Poslanec Migaľ upozorňuje na prípad bývalého poslaneckého asistenta Filipa Rybaniča, ktorý bol v roku 2016 obvinený z porušenia bankového tajomstva pre neoprávnené nahliadnutie do účtu Roberta Kaliňáka. Migaľ tvrdí, že Kaliňákovi „prelustrovali kompletne všetky účty,” avšak v skutočnosti išlo o jeden účet, ktorý mal minister založený v Tatra banke, výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.

Filip Rybanič od roku 2013 pracoval v Tatra banke ako servisný poradca. Zhruba po roku prešiel na pozíciu obchodného poradcu a staral sa o klientov s ročným obratom nad 100-tisíc eur. V tomto období sa zoznámil s Jozefom Rajtárom, ktorý sa v roku 2016 stal poslancom Národnej rady za stranu SaS, kde Rybanič začal pôsobiť ako jeho poslanecký asistent.

Rybanič uviedol, že v tomto období ho Rajtár informoval o možnom prepojení medzi podnikateľom Ladislavom Bašternákom a vtedajším ministrom vnútra Robertom Kaliňákom v kauze vratiek DPH. Na základe informácií od Rajtára si Rybanič podľa vlastných slov v práci pozrel účty Jána Počiatka, Roberta Kaliňáka, Mariána Kočnera a Ladislava Bašternáka, vďaka čomu mal nájsť prevody z účtu spoločnosti B.A. Haus, ktorej konateľom bol v minulosti Ladislav Bašternák, na účty Roberta Kaliňáka a Jána Počiatka. 

Bašternák začal byť v roku 2016 podozrivý z neoprávneného uplatňovania vratiek DPH. V roku 2018 ho okresný súd Bratislava II. odsúdil za daňový podvod skrz neoprávnené nadobudnutie dvojmiliónovej vratky DPH od štátu, ku ktorej sa priznal. Daňový podvod sa týkal bytového domu Five Star Residence, ktorý v Bratislave postavil Marián Kočner. Bašternákova firma si v tomto komplexe kúpila sedem bytov za 12 miliónov eur, na základe čoho si od štátu vypýtala vratku DPH v hodnote 2 milióny eur. Trhová cena bytov sa pritom mala pohybovať na úrovni 1,5 milióna eur. Bašternák tvrdil, že 12 miliónov zaplatil v hotovosti. Polícia vedená Robertom Kaliňákom sa prípadom nezaoberala. Kaliňák neskôr priznal, že si v roku 2013 kúpil v Bašternákovej firme B.A. Haus 16-percentný podiel, no obchod považoval za legitímny. Poslanec SaS Jozef Rajtár v roku 2016 podal trestné oznámenie pre možné daňové podvody súvisiace s bytovým komplexom Bonaparte, v ktorom tiež vystupoval podnikateľ Bašternák. 

Rybaniča po uverejnení informácií z účtov v Tatra banke v práci zadržala Národná kriminálna agentúra. Po zadržaní ho polícia mala vypočúvať od 22:00 do 01:45. Senát tento postup označil za neakceptovateľný. Okrem toho s ním mali jednať ako s obvineným už v čase, kedy v kauze ešte figuroval ako svedok. Napokon bol obvinený z ohrozenia bankového tajomstva, pričom opozícia kritizovala rýchlosť konania polície v porovnaní s inými prípadmi.

V roku 2018 vyslovil Okresný súd Bratislava V prvý verdikt, v ktorom Rybaničovi uložil trest odňatia slobody na tri roky a podmienečným odkladom na päť rokov. Rybanič sa odvolal a pred Bratislavským krajským súdom (KS BA) v júni 2019 získal miernejší trest skrátením odkladu na jeden rok.

V januári 2020 bol tento rozsudok zrušený Najvyšším súdom SR (NS SR). Hoci bol následný rozsudok KS BA identický s tým predošlým, Rybanič uspel v podaní odvolania, kedže bola od prvotného verdiktu v roku 2018 pozmenená skutková veta.

NS SR tento rozsudok v marci 2022 opäť zrušil a vrátil na prerokovanie. Bratislavský okresný súd V napokon Rybaniča v novembri toho istého roku oslobodil spod obžaloby, samosudkyňa Iveta Willantová však upozornila, že k oslobodeniu došlo, „lebo bol nesprávne vymedzený skutok prokurátorom v obžalobe.“ Išlo teda o procesné pochybenie, ktorú už nebolo možné napraviť. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v januári 2023.

Vyjadrenie poslaneckého asistenta Samuela Migaľa z  21. 3. 2025 pre Demagog.sk:

„Poslanec Migaľ predpokladal, že minister Kaliňák v danom čase disponoval iba jedným účtom. Zároveň považujeme za preukázané, že zverejnením finančných operácií ministra Kaliňáka boli odhalené finančné operácie nad rámec zákonom stanoveného rozsahu.”