
KDH
Pán premiér nepoužil právo veta, nezablokoval závery rokovania.
Robert Fico začiatkom marca podporil závery mimoriadneho zasadnutia Európskej rady týkajúceho sa európskej obrany a pomoci Ukrajine. Nepridal sa tak k Viktorovi Orbánovi, ktorý časť o záverov o vojenskej pomoci Ukrajine vetoval. Výrok Milana Majerského preto hodnotíme ako pravdivý.
V Bruseli sa 6. marca konalo mimoriadne zasadnutie lídrov Európskej únie o ďalšej podpore Ukrajiny a budúcnosti európskej obrany. Na spoločnom pracovnom obede sa osobne zúčastnil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Fico pred zasadnutím pohrozil zablokovaním záverov samitu v prípade nerešpektovania odlišných názorov na situáciu v Ukrajine. Zároveň požiadal o zahrnutie opätovného otvorenia tranzitu plynu cez Ukrajinu do záverov zasadnutia.
Premiér svoj postoj zopakoval aj na výbore pre európske záležitosti. Ten odsúhlasil stanovisko, podľa ktorého môže Fico vetovať závery samitu pokiaľ nebudú obsahovať zmienku o tranzite plynu.
Európska rada Ficovej požiadavke nakoniec vyhovela, aj keď výsledný text bol vágnejší, ako pôvodne premiér žiadal: „Európska rada vyzýva Komisiu, Slovensko a Ukrajinu, aby zintenzívnili úsilie o nájdenie uskutočniteľných riešení otázky tranzitu plynu, pričom zohľadnia obavy Slovenska,“ píše sa v záveroch z rokovania (.pdf, s. 4).
Robert Fico tak hlasoval za celé znenie záverov mimoriadneho zasadnutia Európskej rady.
Závery zasadnutia týkajúce sa poskytovania vojenskej pomoci Ukrajine schválilo 26 z 27 krajín (.pdf, s. 1). Nepodporil ich iba maďarský premiér Viktor Orbán. Medzi hlavné body zaradila Rada pokračovanie vo vojenskej podpore Ukrajine a zvyšovanie tlaku na Rusko prostredníctvom sankcií.
Závery týkajúce sa posilnenia európskej obrany schválilo všetkých 27 krajín.