Hlas
A už len poslednú vec, čo sa týka Slovenska, strácame na tranzite na tento rok bol predpoklad 520 - 530.000.000 EUR.
Denisa Saková tvrdí, že kvôli nepredĺženiu tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu pripríde Slovensko o približne pol miliardy eur. Štát na preprave plynu cez Ukrajinu zarábal cez pološtátnu firmu Eustream. Pol miliardy však táto spoločnosť neprinášala štátu ani pred vypuknutím vojny na Ukrajine, keď bol objem plynu prepravovaný cez Ukrajinu výrazne vyšší. Odvtedy sa tržby a zisky spoločnosti výrazne znížili, za účtovný rok 2023 dokonca vykázala stratu. Za účtovný rok 2024 bola firma v zisku 155 miliónov eur, pričom tržby tvorili 380 miliónov eur. Ak by príjmy počas kalendárneho roku skutočne stúpli na 474 miliónov eur, ako tvrdí Saková, neznamená to, že štát z firmy Eustream získa 500 miliónov eur, keďže je len polovičným vlastníkom. Výrok Denisy Sakovej hodnotíme ako nepravdivý.
Začiatkom roka 2025 vypršala platnosť zmluvy medzi ruským Gazpromom a Ukrajinskou spoločnosťou Naftogaz, ktorá zabezpečovala tranzit zemného plynu do Európy. Transport plynu cez Ukrajinu sa tak skončil 1. januára 2025 o šiestej hodine rannej nášho času.
Kyjev zámer nepredĺžiť kontrakt o tranzite ruského plynu avizoval dopredu dlhší čas. Svoje rozhodnutie zdôvodnil ozbrojeným konfliktom s Ruskom, ktoré predajom surovín čiastočne financuje svoje vojnové ťaženie na Ukrajine. Putin navyše 26. decembra 2024 pre agentúru Interfax uviedol, že Ukrajina mala záujem o obnovenie kontraktu, Rusko ho však podmienilo stiahnutím ukrajinskej žaloby na Gazprom z arbitrážneho súdu.
Ministerstvo hospodárstva ubezpečilo, že Slovensko je na zastavenie tranzitu plynu cez Ukrajinu pripravené. Zastavenie dodávok cez Ukrajinu očakávala aj Európska komisia, ktorá sa na ňu, podľa vlastných slov, pripravila.
Tranzit plynu cez Slovensko zabezpečuje pološtátna spoločnosť Eustream, a.s, v ktorej štát vlastní 51 % podiel. Štátu táto spoločnosť prináša peniaze do rozpočtu cez dividendy zo zisku ekvivalentné vlastníckemu podielu, ako cez daň z príjmu.
Európa však dlhodobo znižovala svoju závislosť na ruskom plyne. Okolo roku 2009 cez Ukrajinu do EÚ prúdilo viac ako 100 miliárd metrov kubických plynu ročne, zatiaľčo v uplynulom roku 2024 objem prepraveného plynu mierne prevýšil 15 miliárd metrov kubických. To predstavovalo len 5 % celkovej spotreby v EÚ.
Eustreamu tak klesali príjmy, čo sa prejavilo najmä v posledných rokoch. Po napadnutí Ukrajiny v roku 2022 veľká časť krajín, ktoré využívali tranzit plynu cez Slovensko, prešla na alternatívne trasy prepravy plynu.
Kým v roku 2019 dosahovali tržby prepravnej spoločnosti vyše 792 miliónov eur, v roku 2023 to bolo už len 176 miliónov eur, teda pokles o takmer 78 %. V roku 2023 dokonca spoločnosť vykázala stratu viac ako 12,5 milióna eur.
Následkom toho Eustream prestal vyplácať dividendy štátu, hoci v minulosti cez svojho majoritného akcionára, štátny SPP, odviedol do rozpočtu milióny eur. Do roku 2023 to bolo 3,2 miliardy eur a ešte v roku 2022 poslal štátu 165 miliónov eur, avšak následne prestal vyplácať akékoľvek dividendy, čím sa príjmy Slovenska z tranzitu plynu znížili už aj pred úplným zastavením dodávok cez Ukrajinu v roku 2025.
Eustream sa však už v roku 2024 dostal zo straty. Ministerka Saková pre agentúru SITA uviedla, že tranzitné príjmy Eustreamu sa v roku 2024 mali pohybovať na úrovni 474 miliónov eur. Podľa účtovnej závierky za rok končiaci júlom 2024 vykázal Eustream zisk pred zdanením 155 miliónov eur, pričom celkové výnosy spoločnosti dosiahli približne 380 miliónov eur. Keďže štát je polovičným vlastníkom firmy Eustream, zisk si delí so súkromnou spoločnosťou EPH.
Ministerka Saková uvádza, že k sume prirátava aj náklady na transport plynu, ktorý tvorí približne 90 miliónov eur.
Pol miliardy, o ktorých hovorí Saková, tak spoločnosť do štátneho rozpočtu neprinášala ani v čase pred ruskou inváziou, kedy boli objemy, ktoré prepravovala, podstatne vyššie.
Vyjadrenie Ministerstva hospodárstva pre Demagog.sk z 13. 2. 2025:
“Pani Saková jasne povedala, že “Slovensko stráca“ a nie, že o túto sumu klesajú príjmy štátneho rozpočtu. Teda ide o celkové dopady, ktoré pocítia firmy aj štát.”