DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Matúš Šutaj Eštok

Hlas

Útok plánovaný na kritickú infraštruktúru, ktorý sme prekazili, na ropovod Družba a na tranzit plynu, toto bolo rovnako súčasťou tohto celého. Útoky kybernetické, ktoré sa teraz odohrali jednak na kataster, jednak na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Je za tým organizovaná skupina, ktorá je financovaná zo zahraničných zdrojov, ktorá je napojená priamo aj na možnože užitočných idiotov, ktorí sú jednak aj v rámci našej politickej opozície, jednak v rámci, v rámci mimovládneho spektra a je to sieť ľudí, ktorá je absolútne jasne preukázateľná.

08.02.2025
Neoveriteľné

Bezpečnostné zložky v priebehu posledných mesiacov informovali o viacerých plánovaných či uskutočnených útokoch na kritickú infraštruktúru štátu. Medzi ne patril napríklad údajne plánovaný útok na ropovod Družba, útoky na kataster či Všeobecnú zdravotnú poisťovňu alebo údajný štátny prevrat. Minister vnútra spojili viaceré útoky s Ukrajinou či politickou opozíciou, dôkazy však nepredložil. Z medializovaných informácii vyplýva, že v reakcii na tieto vážne obvinenia bolo vyhostených niekolko osôb, nie je známe, že by bol niekto obvinený. Keďže nie je možné informácie podložiť akýkoľvek dôkazmi z verejne dostupných zdrojov, hodnotíme výrok Matúša Šutaja Eštoka ako neoveriteľný.

Minister Matúš Šutaj Eštok ešte v novembri vyhlásil, že polícia v spolupráci so Slovenskou informačnou službou prekazila plánovaný útok na ropovod Družba. O zadržaní dvoch mužov polícia informovala 26. novembra 2024 (v čase od 5:00). Kvôli údajnému útoku zasadala 28. novembra 2024 Bezpečnostná rada štátu. Po jej skončení Matúš Šutaj Eštok uviedol, že zadržaní muži plánovali útok na kritickú infraštruktúru. 

Polícia zadržala minimálne štyroch ľudí podozrivých z plánovania útoku na ropovod, jeden z nich mal byť ukrajinského pôvodu. Neskôr však boli prepustení bez obvinení. Obhajca prepusteného Ukrajinca tvrdí, že u neho nenašli žiadne dôkazy, ktoré by verziu polície potvrdzovali. Jeden z mužov bol nakoniec na 5 rokov vyhostený zo Slovenskej republiky.

Neskôr sa pod útokom ocitol Úrad geodézie, kartografie a katastra SR. O útoku po prvýkrát oficiálne informovalo ministerstvo vnútra 8. januára 2025. Jednalo sa o ransomwarový kybernetický útok, počas ktorého došlo k zašifrovaniu a zabráneniu prístupu k dátam na serveroch katastra. Po zasadnutí Bezpečnostnej rady SR Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč uviedol, že stopy z útoku majú pochádzať z územia Ukrajiny, vláda však nepodložila tieto tvrdenia dôkazmi. 

Ukrajina sa prostredníctvom veľvyslanectvo 28. januára voči obvinenia ohradila.  Veľvyslanectvo Ukrajiny uviedlo, že Ukrajina sama nedávno čelila podobnému kybernetickému útoku na ministerstvo spravodlivosti. Na svedomí ho mať mali ruské tajné služby. 

Kybernetické útoky majú častokrát nadnárodný charakter pri ktorom je nesmierne náročné určiť krajinu pôvodu útoku. Na zmätenie obetí sa často používajú cudzie servery ako sprostredkúvajúce uzly, ktoré znemožňujú identifikáciu páchateľa.

24. januára zas minister zdravotníctva Kamil Šaško oznámil, že došlo ku kyberútoku na systémy Všeobecnej zdravotnej poisťovne, počas ktorej sa mali útočníci pokúsiť získať prístup k dátam pacientov. Podľa neoficiálnych informácii malo ale ísť iba o phishingový útok, ktoré sú pre verejné inštitúcie a banky bežné. Zároveň v tom istom čase dostávali klienti Všeobecnej zdravotnej poisťovne SMS-správy, ktoré predstierali, že sú od poisťovne. Tieto správy mali podľa IP-adresy prichádzať z Ruska.

Phishing je typ kyberútoku, pri ktorom útočník predstiera identitu dôveryhodnej inštitúcie alebo osoby s cieľom získať citlivé informácie alebo prístup do systému. Najčastejšie je uskutočňovaný prostredníctvom e-mailov, SMS správ, alebo telefonátov.

Matúš Šutaj Eštok všetky tieto udalosti spája v kontexte údajného plánovaného prevratu. Slovenská informačná služba (SIS) ešte 21. januára informovala, že získala závažné informácie o dlhodobom organizovanom vplyvom pôsobení, ktorého účelom je destabilizácia Slovenskej republiky. Nikto v súvislosti s plánovaným prevratom ale nebol zadržaný, a o fungovaní zahraničnej skupiny v súvislosti s prevratom neboli predložené žiadne dôkazy.

Opozícia, ktorej členova počuli správu SIS v utajenom režime, označila tvrdenia o prevrate za nepodložené a tvrdí, že ak by bol prevrat skutočnou hrozbou štát by postupoval inak. Podľa opozície predseda vlády tvrdeniami o prevrate len odvracia pozornosť od problémov. Utajovaná správa SIS podľa opozície neobsahovala žiadne nové ani závažné informácie a po výbore na kontrolu SIS tlmočila obavy, že tajná služba bola zneužitá.

Nová prezidentka policajného zboru Jana Maškarová  oznámila, že v súvislosti s utajenou správou SIS a údajným štátnym prevratom vyhostí Slovensko jedného Ukrajinca. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok dodal, že Ukrajinec predstavuje bezpečnostné riziko, čo to presne znamená však nespresnil.

Dátum zverejnenia analýzy: 14.03.2025
success
error