Hrubý dlh verejnej správy vzrástol počas vlády Igora Matoviča a jeho nástupcov o 22,4 miliardy eur. Nárast dlhu nebol spôsobený výlučne rozhodnutiami vlády, ale aj štrukturálnymi deficitmi z minulosti, krízovými opatreniami počas pandémie a vojny na Ukrajine či zvýšením hotovostnej rezervy štátu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Hrubý dlh verejnej správy bol na začiatku vlády Igora Matoviča v roku 2020 na úrovni 46,4 miliardy eur. Pri nástupe vlády Roberta Fica, koncom roku 2023, dosiahol hrubý dlh verejnej správy úroveň 68,8 miliardy eur, čo predstavuje nárast o 22,4 miliardy eur.

Hrubý a čistý dlh verejnej správy. Zdroj: rrz.sk

Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) bol nárast dlhu spôsobený kombináciou viacerých faktorov:

• Krízové opatrenia v hodnote 9,2 miliardy eur (protipandemické výdavky, testovanie, očkovanie, stropovanie cien energií, pomoc Ukrajine).

• Predošlé deficity a financovanie záväzkov z minulosti, ktoré zvýšili dlh o 6 miliárd eur.

• Hotovostná rezerva štátu vzrástla o 4,7 miliardy eur, čo sa nepripísalo k čistému dlhu, tieto prostriedky neboli minuté a môžu v budúcnosti dlh znížiť.

• Dlhodobé výdavky, ako rodinný balíček a rodičovské dôchodky, prispeli sumou 2,6 miliardy eur.

Protesty, ktoré prebiehali počas minulého volebné obdobia neboli primárne zamerané na hospodárenie štátu. Najväčšie vlny nespokojnosti súviseli s protipandemickými opatreniami (lockdowny, očkovanie), podporou Ukrajiny a nespokojnosťou s vládou, pričom demonštrácie proti verejným financiám nepatrili k hlavným témam.