Ceny zemného plynu v Európe zaznamenali prudký nárast už v druhej polovici roka 2021, ešte pred inváziou Ruska na Ukrajinu. K rastu cien značne prispiel Vladimir Putin prostredníctvom ruskej energetickej politiky, avšak na celkovú cenu mali výrazný vplyv aj ďalšie faktory, ako nízke zásoby, globálny dopyt, sankcie či napätá situácia na energetických trhoch. Na rekordnú 200 a následne aj 300-eurovú hranicu sa cena plynu dostala až po začiatku vojny. Výrok Michala Šimečku preto hodnotíme ako zavádzajúci.

Po zime 2020/2021 boli zásoby plynu v Európe na rekordne nízkej úrovni, čo zvýšilo dopyt po dodatočných dodávkach. Situáciu zhoršila aj globálna konkurencia na trhu so skvapalneným zemným plynom (LNG), keďže vysoké ceny na ázijských trhoch odkláňali dodávky LNG od európskych krajín.

K napätiu na trhu prispelo aj Rusko ako jeden z hlavných dodávateľov plynu pre Európu. Mnohí analytici poukazovali na znížené objemy plynu, ktoré ruský Gazprom posielal do Európy.

Objem plynu v plynovode Jamal-Europe, ktorý tranzituje plyn z Ruska cez Poľsko do Nemecka, v auguste 2021 klesol na menej ako polovicu oproti predchádzajúcemu mesiacu, pričom analytici očakávali aj ďalšie zníženie dodávok v septembri. 

Tento krok prišiel v čase, keď sa Európa zotavovala z pandémie a čelila zvýšenému dopytu po energii. Ruská strana sa spoliehala na dlhodobé kontrakty a odmietala zvýšiť dodávky cez ukrajinskú trasu, čím efektívne „škrtila kohútiky.” 

Gazprom nayvše neplnil európske zásobníky, ktoré mal v správe, čo ďalej zvyšovalo neistotu na trhu a tým pádom aj ceny. Napríklad zásobník patricia Gazpromu v nemeckom Rehdene, ktorý patrí k najväčším v Európe s kapacitou 4,2 miliardy kubíkov bol pred vykurovacou sezónou naplnený len na päť percent.

Burzy na kroky Moskvy na jeseň 2021 reagovali zvýšením cien.

V decembri 2021 sa cez plynovod Jamal zastavili dodávky plynu úplne. Znamenalo to, že plyn prúdil reverzne, z Nemecka do Poľska. Navyše to bolo začiatkom zimy, keď sa ochladilo, takže efekt na trhoch bol o to znásobený. Putin vyhlásil, že dôvodom reverzného toku mal byť nedostatok požiadaviek zo strany zákazníkov. 

Vtedajší šéf ukrajinského prevádzkovateľa plynovodnej siete Serhij Makogon, viacerí politici a energetickí analytici však tvrdili, že Rusko zámerne znižovalo dodávky plynu do EÚ, čím zvyšovalo tlak na schválenie prevádzky Nord Stream 2. Ruský Gazprom vtedy taktiež zredukoval denný tranzit plynu cez Ukrajinu na 87,7 milióna metrov kubických zo 109 miliónov metrov kubických.

Aj po začiatku invázie na Ukrajinu mala ruská strana problém s dodávkami plynu, čím sa zvyšovala aj cena tejto komodity.

Hranicu 200 eur za megawatthodinu prekonali európske ceny plynu prvýkrát už v marci 2022. Podľa analytika Refinitiv Wayna Bryana ceny zvyšovalo nestále a neisté geopolitické prostredie po útoku Ruska na Ukrajinu. Ruské invázne sily sa navyše v tej dobe zmocnili najväčšej jadrovej elektrárne v Európe, čo ďalej zvýšilo obavy na trhu.

Moskva v júni 2022 znížila dodávky plynovodom Nord Stream 1 na 40 % kapacity a v júli iba na 20 %. Zdôvodnila to problémami s údržbou spôsobenými sankciami. 

Podľa Európskej únie boli technické problémy len zámienkou a Moskva používala plyn ako zbraň na presadenie svojich záujmov.

„Technické problémy sa udiať môžu, rovnako ako údržba plynovodov je bežná vec, avšak v takých prípadoch Rusi vedeli presmerovať dodávky plynu cez iné trasy. Teraz to Gazprom nerobí, čiže sa zdá, že cielene obmedzuje toky plynu do Európy,“ uviedol analytik portálu Energieprevas Jozef Badida.

Absolútny vrchol pritom burzové ceny dosiahli koncom augusta 2022, kedy sa plyn v Európe obchodoval za viac ako 330 eur/MWh.

Zdroj: Tradingeconomics.com

V septembri 2022 opätovne prerušilo Rusko dodávky cez plynovod Nord Stream 1 kvôli údržbe. Ruská plynárenská spoločnosť Gazprom následne oznámila, že údržba jedinej prevádzkyschopnej turbíny plynovodu Nord Stream 1 odhalila závady a že plynovod ostane mimo prevádzky až do odvolania.

Veľkoobchodná cena plynu pre európsky trh sa v reakcii na túto správu opätovne výrazne zvýšila, ceny vzrástli až o 30 percent.

Európska komisia na odstávku Nord Streamu 1 reagovala slovami, že Rusko by mohlo posielať plyn do Európy inými cestami, ale nerobí to. Hovorca dodal, že Moskva plyn využíva ako zbraň.