Parlament schválil vládny návrh zákona o civilnej ochrane obyvateľstva, podľa ktorého od januára 2025 začne platiť mimoriadna udalosť, definovaná ako kritická nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti. V prípade, že dôjde k porušeniu alebo vyhnutiu sa povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť, hrozí zdravotníckemu pracovníkovi trest odňatia slobody. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Koncom októbra 2024 až 2462 lekárov avizovalo výpovede. Dôvodmi boli zmena systému financovania zdravotníckych zariadení, požiadavky na navýšenie počtu zdravotníckych pracovníkov a podporu lekárskych fakúlt či transformácia nemocníc na akciové spoločnosti. O týždeň na to 30. októbra 2024 podalo výpoveď spolu 3100 slovenských lekárov.

Vláda 8. decembra 2014 schválila novelu zákona o civilnej ochrane obyvateľstva. Jej súčasťou je aj definícia mimoriadnej udalosti aj ako kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Novela zdravotníckym pracovníkom stanovuje povinnosť poskytovať v čase trvania mimoriadnej udalosti zdravotnú starostlivosť. Ak zdravotnícky pracovník poruší svoju povinnosť alebo sa bude vyhýbať jej výkonu za krízovej situácie, bude potrestaný odňatím slobody až na dva roky a v prípade, že svojím konaním spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, hrozí mu trest odňatia slobody na dva až päť rokov.

O návrhu sa rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní. Mimoriadna situácia by mala platiť v dvanástich okresoch a môže trvať najviac 60 dní s možnosťou jednorazového predĺženia o ďalších 60 dní. Parlament vládny návrh schválil 11. decembra. 

Podľa ministra zdravotníctva Kamila Šaška je väčšina požiadaviek lekárov splnená a problémom sú podľa neho platy, ktoré by sa podľa memoranda, podpísaného v roku 2022 Lekárskym odborovým združením a Hegerovou vládou, mali budúci rok zvýšiť o 9,7 percenta. Návrh vlády v súčasnosti počíta s nárastom o 6,4 percenta.