SaS
Na tom si robili politickú kampaň všetci tí, ktorí dneska tvoria vládnu koalíciu, že sa vymedzovali voči predchodcom, že zlepenec, rozhádaní, nefungujú a pod. a dnes sme svedkami toho, že majú tesnú väčšinu jedného hlasu, rozpočet im náhodou prešiel 79. Zákony im prechádzajú 76 hlasmi. (...) Občas nie sú uznášaniaschopní, lebo sa niekto postaví na zadné, ako napr. pán kolega Migaľ.
Predstavitelia vládnej garnitúry v minulosti kritizovali vládu pre hádky či chaos, súčasnej koalícii sú však po roku vládnutia vyčítané podobné nedostatky. V posledných mesiacoch sme boli svedkami viacerých slovných výmen medzi koaličnými stranami ale aj medzi predstaviteľmi jednotlivých klubov. Niekoľkým rebelujúcim poslancom vládnej koalície sa podarilo pri viacerých zákonoch zablokovať parlament. Situácia vyústila až do bodu, že vládna koalícia bola nútená viaceré návrhy preložiť až na februárovú schôdzu. Navyše sa koalícia dlhodobo nevie dohodnúť na viacerých personálnych nomináciách. Výrok Tomáša Szalaya preto hodnotíme ako pravdivý.
Keď boli predstavitelia súčasnej vládnej garnitúry v opozícii kritizovali vtedajšiu vládu pre jej spory, ktoré prenikali na verejnosť, chaos pri vládnutí či neschopnosť sa dohodnúť. Viacerí predstavitelia hovorili o „vláde chaosu“, líder opozície Fico ju označil pojmom zlepenec, ktorým v minulosti označoval vládu Ivety Radičovej.
Súčasnej vládnej koalícii sú však po roku vládnutia vyčítané podobné nedostatky. V posledných mesiacoch sme boli svedkami viacerých slovných výmen medzi predstaviteľmi jednotlivých strán. Mediálne odkazy si posielajú najmä predstavitelia Hlasu a SNS.
Nezhody však nie sú len v koalícii ale aj v rámci jednotlivých poslaneckých klubov. Ostré slová padali najmä v spore medzi poslancami okolo Rudolfa Huliaka a Andrejom Dankom.
Nezhody sa, napriek opakovaným uisteniam premiéra, pretavili aj do problémov pri presadzozvaní zákonov.
S vládnou koalíciou prestali hlasovať traja poslanci okolo Rudolfa Huliaka, vláda tak mohla naisto počítať len zo 76 hlasmi, čo predstavuje krehkú väčšinu.
Neskôr začali nesúhlas s niektorými návrhmi prejavovať poslanci Hlasu okolo Samuela Migaľa, ktorí už predtým v septembri nehlasovali za odvolanie Michala Šimečku z postu predsedu parlamentu.
Poslanci okolo Migaľa sa niekoľkokrát odmietli prezentovať pri hlasovaní, následkom čoho nebol parlament uznášaniaschopný.
Situácia vyústila až do bodu, že vládna koalícia bola nútená viaceré návrhy preložiť až na februárovú schôdzu.
Navyše sa koalícia dlhodobo nevie dohodnúť ani na personálnych nomináciách. Voľbu predsedu parlamentu, ktorý podľa koaličnej zmluvy patrí strane Hlas, blokuje SNS. Ani zaplniť uvoľnenú pozíciu ústavného sudcu nedokáže vládna väčšina už vyše roka. Zhodnúť sa nevie ani na voľbe členov rady STVR, bez ktorej zas nemôže byť vymenovaný riaditeľ.
Napriek týmto problémom väčšina zákonov koalícii stále prechádza, rozpočet bol dokonca schválený 79 hlasmi, keďže zaň hlasovali aj rebelujúci poslanci.