Väčšina zachytených nelegálnych migrantov podlieha okamžitým procedúram návratu. V roku 2023 Eurostat evidoval približne 1,27 milióna osôb, ktoré sa na území EÚ zdržiavali nelegálne. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

Podľa nariadenia EÚ, ak členský štát EÚ zistí, že sa na jeho území nelegálne zdržiava príslušník tretej krajiny, musí začať proces na jeho návrat. Tento proces je presne definovaný. Štát v prvom rade vydá rozhodnutie o návrate, teda o povinnosti opustiť územie EÚ, s výnimkou špecifických prípadov, napríklad ak má dotknutá osoba povolenie na pobyt v inom členskom štáte, kam sa následne musí presunúť (.pdf, článok 6, ods. 1-2). 

V niektorých prípadoch je možné nevydať rozhodnutie o návrate, napríklad ak dotknutú osobu prijme iný členský štát v súlade s dvojstrannými dohodami (.pdf, článok 6, ods. 3). 

Členské štáty môžu v niektorých špecifických prípadoch, ako sú humanitárne dôvody alebo mimoriadne osobné okolnosti, rozhodnúť o udelení povolenia na pobyt a zastaviť proces návratu (.pdf, článok 6, ods. 4). 

Návratová smernica EÚ uprednostňuje dobrovoľný návrat, ale v prípade nespolupráce migrantov môže byť nariadený aj nútený návrat. Ak migrant neodíde dobrovoľne v stanovenej lehote, pristupuje sa k nútenému odsunu. Pri nútených návratoch musia členské štáty dodržiavať bezpečnostné a ľudské práva a zabezpečiť, aby každý odsun bol vykonaný v súlade so zákonom a dôstojnosťou osoby. V prípade výnimočných okolností, ako je zdravotný stav alebo technické problémy, môže byť odsun dočasne odložený. 

Procesy v rámci EÚ teda znamenajú, že väčšina zachytených nelegálnych migrantov podlieha okamžitým procedúram návratu, a tak sa nezdržiavajú na území EÚ dlhodobo.

V roku 2023 Eurostat evidoval viac než 1,2 milióna obyvateľov tretích krajín nelegálne pohybujúcich sa na území EÚ. 

Osoby, u ktorých sa zistilo, že sa zdržiavajú nelegálne. Zdroj: Eurostat.

Počet nelegálne prítomných osôb na území EÚ za posledné štyri roky narastá. V porovnaní s rokom 2020 ide o viac ako dvojnásobok. Historicky najvyšší počet príslušníkov tretích krajín, ktorí sa nelegálne pohybovali na území EÚ, bolo počas vrcholiacej migračnej krízy v roku 2015. V tom čase bolo na území EÚ nelegálne prítomných takmer 2,1 milióna osôb.

V roku 2022 išlo najmä o občanov Sýrie, Afganistanu a Maroka, ktorí sa pohybovali najmä v Maďarsku, Nemecku a Taliansku, pričom v roku 2023 značné množstvo tvorili i občania Turecka (.pdf, s. 31).

Osoby sa do EÚ dostávajú rôznymi cestami, pričom je im často prekročenie hranice znemožnené. V roku 2023 bol vstup zakázaný 120 000 osobám (.pdf, s. 31), čo je mierny pokles oproti predošlým trom rokom. Išlo najmä o Ukrajincov, Albáncov a Moldavcov (.pdf, s. 32).