V marci 2003 Spojené štáty spustili vojenskú inváziu do Iraku kvôli podozreniu z držby zbraní hromadného ničenia. Podľa stanoviska vtedajšie generálneho tajomníka OSN porušili Spojené štáty vojenskou inváziou Iraku bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN medzinárodné právo.

Na základe čl. 39 Charty OSN môže Bezpečnostná rada OSN legitimizovať použitie sily pri zabezpečovaní mieru. Bezpečnostná rada OSN má právomoc udeľovať mandát na použitie vojenskej sily s cieľom zachovať mier a bezpečnosť. Päť stálych členov rady – USA, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Čína a Rusko – má právo vetovať akékoľvek rozhodnutie.

Vtedajší prezident USA George W. Bush začal v roku 2003 vojenskú inváziu do Iraku bez získania mandátu od Bezpečnostnej rady OSN, čím porušil ustanovenia Charty OSN. Toto stanovisko podporil aj vtedajší generálny tajomník OSN, Kofi Annan, ktorý uviedol, že invázia nebola v súlade s Chartou OSN, a preto bolo podľa neho použitie sily nezákonné. 

Spojené štáty americké argumentovali, že vojenská invázia bola nutná z dôvodu irackej držby zbraní hromadného ničenia. Bezpečnostná rada OSN v roku 1991 nariadila Iraku zničiť všetky zbrane hromadného ničenia na svojom území. V roku 1998 Irak prestal kooperovať s inšpektormi OSN, ktorí mali kontrolovať odsun a likvidáciu týchto zbraní. Nakoniec sa však ukázalo, že zbrane hromadného ničenia v Iraku neboli.