Podpora Vladimira Putina podľa prieskumov od začiatku vojny na Ukrajine vzrástla. Nárast popularity sa však odohráva na pozadí rozsiahlej štátnej propagandy a represií, ktoré podľa organizácie Freedom House výrazne obmedzujú slobodu prejavu a otvorenú diskusiu v krajine. 

Západné sankcie majú dokázateľne negatívny vplyv na ruskú ekonomiku. Prvotné predpovede o rýchlom krachu ekonomiky sa nenaplnili, z dlhodobého hľadiska sú však sankcie pre Rusko problematické. Ruská ekonomika však aj kvôli západným sankciám zápasí s vysokou infláciou, nedostatkom tovarov či mladej pracovnej sily. Ruský ekonomický rast je ťahaný vojnovou výrobou, ktorá však ide na úkor životnej úrovne bežného obyvateľstva. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

Európska Únia uvalila na Rusko už niekoľko balíkov sankčných opatrení. Tie majú väčšinou dlhodobý charakter a následky by sa mali dostaviť až v dlhšom časovom horizonte. Deklarovaným cieľom týchto opatrení je obmedziť schopnosť Ruska nahradiť zničené vojenské vybavenie a financovať vojenskú kampaň. 

Podľa Medzinárodného menového fondu (IMF) sú možnosti rastu Ruska obmedzené v dôsledku izolácie od globálneho finančného systému, odchodu kvalifikovaných pracovníkov a obmedzeného prístupu k technológiám. 

Rusko čiastočne kompenzuje zníženie príjmov z vývozu fosílnych palív do EÚ predajom do Číny a Indie, hoci za nižšie ceny. Tieto príjmy sú však nižšie ako pred vojnou a nenahrádzajú úplne výpadky z európskeho trhu. Pred inváziou vyvážalo Rusko do EÚ približne polovicu exportov ropy, tretinu exportov uhlia a tri štvrtiny exportov zemného plynu . V súčasnosti väčšinu ruskej ropy kupuje Čína (45 %) a India (33 %), na EÚ pripadá len 7 %. 

V roku 2022 sa ruská ekonomika zmenšila o 2,1%. V roku 2023 už rástla o 3,6% a na rok 2024 je predpokladaný rast o 2,6%. Tento rast je však do veľkej miery umelý a ťahaný zbrojením a vojnovou produkciou. Oproti tomu v roku 2022 rástla ekonomika EÚ o 3,4%, v roku 2023 podľa odhadov o 0,4% a v roku 2024 je predpokladaný rast na úrovni 1,6 % HDP.

Rusko po začatí invázie na Ukrajinu transformovalo svoj priemysel, aby maximalizovalo vojenskú produkciu. Kvôli tomu ekonomický rast Ruska nie je dlhodobo udržateľný, čo sa podľa ruských zdrojov už prejavuje na poklese životnej úrovne.

Závažným problémom pre ruskú ekonomiku je aj inflácia. Zatiaľ čo sa infláciu v Eurozóne podarilo dostať pod kontrolu a v roku 2024 nepresiahla úroveň 2,8 %, v Ruskej federácii od januára 2024 neklesla pod úroveň 7,4 %. 

Ruská centrálna banka oznámila zvýšenie úrokových sadzieb na úroveň 21 %. Dôvodom je kombinácia vysokej inflácie, tlak vyplývajúci zo sankcií a rekordné výdavky na zbrojenie. 

Ruská centrálna banka sa prostredníctvom zvýšenia úrokových sadzieb snaží znížiť vysokú infláciu. Vyššia úroková sadzba pritom vo všeobecnosti spomaľuje ekonomický rast. Vysoké základné úrokové  miery značne predražujú požičiavanie peňazí pre obyvateľov a firmy, keďže úvery a hypotéky majú vyššie úroky. Pre porovnanie Európska centrálna banka v júni 2024 znížila základnú úrokovú sadzbu o štvrť percentného bodu na 4,25 %.

Aj ruská Federálna služba štátnej štatistiky (Rosstat) uznala problémy s rastúcou infláciou. Okrem toho hlási problémy s aktivitou v niektorých oblastiach ekonomiky, a nedostatkom pracovných síl. Tie chýbajú hlavne kvôli náboru mužov do armády. Podľa Ruského ekonomického inštitútu akadémie vied malo v roku 2023 chýbať v Rusku aj 4,8 milióna pracovníkov. 

Okrem toho sa Kremľu znižuje úroveň Ruského národného fondu bohatstva. Pred vojnou ešte ruská vláda hospodárila s prebytkom, dnes si pri krytí rastúceho deficitu vypomáha zdrojmi z fondu národného bohatstva. Jeho obnos v októbri 2024 klesol na 131,1 miliardy dolárov, čo je najnižšie od začiatku invázie Ukrajiny. Rusko z tohto fondu vyčerpalo kvôli vojne už viac než 4 bilióny rubľov, čiže takmer polovicu likvidnej časti fondu. 

Sankcie sa zásadne dotkli aj výroby automobilov. Na jar 2022 sa ich produkcia v Rusku prepadla o 90 % v porovnaní s obdobím pred inváziou. Podobne klesla aj produkcia elektroniky a strojov. Produkcia týchto tovarov sa síce zotavila, ale iba čiastočne.

Ruská mimovládna agentúra Levada Centre pre prieskum verejnej mienky uvádza, že v októbri 2024 dosiahla verejná podpora Vladimira Putina 87 %. V porovnaní s obdobím pred ruskou inváziou na Ukrajinu ide o nárast, keďže vo februári 2022 dosahovala podpora prezidenta Ruskej federácie podľa Levada Centre 71 %.

Organizácia Freedom House, ktorá sa zaoberá stavom politickej slobody vo svete, vo svojej výročnej správe o stave slobody v Rusku uvádza, že štátna propaganda a politické represie majú vážny vplyv na otvorenú diskusiu v krajine. Podľa organizácie v súčasnosti neexistuje žiadna sloboda vyjadrenia nielen na verejnosti, ale ani v osobných konverzáciách. Freedom House v indexe slobody, ktorý meria širokú škálu politických, občianskych aj osobných slobôd, udelil Rusku 13 zo 100 bodov, čím krajinu zaradil medzi neslobodné štáty.