Pri odovzdávaní štátnej kasy vládou Petra Pellegriniho v roku 2020 dosiahol deficit verejných financií na základe vyhodnotenia z roku 2019 úroveň 1,21 % HDP, pričom dlh v nominálnej hodnote dosahoval úroveň 48,01 % HDP. Historicky najnižší deficit bol zaznamenaný v roku 2017, teda za vlády Roberta Fica, a to 0,98 % HDP. Súčasná vláda, ktorá nastúpila v roku 2023, prebrala verejné financie s deficitom 5,21 % HDP a dlhom v nominálnej hodnote na úrovni 56,05 % HDP. 

Vo svojej správe o hospodárení rozpočtu verejnej správy pre rok 2019 Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) uviedla, že v roku 2019 došlo k nesplneniu cieľa vyrovnaného hospodárstva, a to s najväčšou odchýlkou od roku 2010. Rada ďalej kritizovala nedostatočnú reakciu vlády na identifikované hrozby a riziká.

Podľa RRZ prudký nárast deficitu verejnej správy počas funkčného obdobia vlád Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora možno odôvodniť prítomnými krízami vrátane pandémie koronavírusu, ktorá výrazne ovplyvnila štátne výdavky. Spolu s inými krízami, ako ruská invázia na Ukrajinu či zdražovanie cien, si toto krízové obdobie vyžiadalo výdavky v celkovej hodnote 3,2 mld. eur (2,6 % HDP). Okrem Slovenska sa podobný scenár týkal aj iných krajín Európskej únie. V dôsledku kríz sa priemerný deficit krajín EÚ prepadol za obdobie od roku 2019 do roku 2023 o 3,1 p.b. HDP.

Schválený rozpočet po konsolidácií na obdobie rokov 2025 – 2027 má za cieľ znížiť deficit verejnej správy pod 3 % a stabilizovať verejný dlh (.pdf, s. 7).