Vývoj ekonomických ukazovateľov, ako sú deficit, hrubý dlh, inflácia hrubý domáci produkt a nezamestnanosť, ukazuje, že dopady pandémie a energetickej krízy sa v Európe prejavili rozdielne. Viaceré západoeurópske krajiny čelili výraznému nárastu deficitu a dlhu, pričom Slovensko v týchto ukazovateľoch nebolo v porovnaní s nimi v najhoršej situácii. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

Globálny stav zdravotnej núdze (PHEIC), vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) 30. januára 2020. Tento stav trval do 5. mája 2023. WHO vyhlásilo pandémiu 11. marca 2020.

Podľa Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické analýzy (wiiw), „krajiny strednej a východnej Európy (SVE) a vybrané štáty južnej Európy ekonomicky podstatne lepšie zvládli pandemický rok 2020 než západné členské krajiny Európskej únie, čiastočne však na úkor verejného zdravia.“

Pozreli sme sa aj na vybrané ekonomické ukazovatele, ktoré Pellegrini spomenul v predchádzajúcich vetách - deficit verejnej správy, hrubý dlh verejnej správy, hrubý domáci produkt a inflácia.

Deficit verejnej správy

Z  porovnania deficitu verejnej správy v pred-pandemickom roku 2019 a po-pandemickom roku 2023 vyplýva, že Slovensko malo na rozdiel od západnejších krajín EÚ v roku 2023 druhý najvyšší deficit na úrovni 4,9 % HDP, pričom pred pandémiou malo Slovensko deficit vo výške 1,2 % HDP. Najvyšší deficit na úrovni 5,5 % HDP zaznamenalo po pandémii Francúzsko, ktoré však už pred pandémiou vykazovalo deficit na úrovni 2,4 % HDP. 

Najvýraznejší nárast deficitu o 4 percentuálne body v porovnaní rokov 2019 a 2023 zaznamenalo Česko a Nemecko, ktoré nasleduje Slovensko s nárastom deficitu o 3,7 p.b. 

Porovnanie deficitu (-)/prebytku (+) verejných financií v pred-pandemickom roku 2019 s po-pandemickým rokom 2023. Zdroj dát: Eurostat. 

Hrubý dlh verejnej správy

Najvýznamnejší nárast hrubého dlhu verejnej správy o 14 p.b. zaznamenalo v porovnaní rokov 2019 a 2023 Česko, kde stúpol dlh z úrovne 30 % HDP v roku 2019 na úroveň 44 % HDP, nasleduje Francúzsko, kde došlo k nárastu dlhu o 12,7 p.b. z 97 % HDP na 110,6 % HDP a Španielsko, ktoré zaznamenalo nárast dlhu verejnej správy o 9,5 p.b. z úrovne 98,2 % HDP na 107,7 % HDP v roku 2023. Slovensko zaznamenalo nárast o 8 p.b. z pôvodných 48 % HDP na 56 % HDP. Najvyšší hrubý dlh v roku 2023 zaznamenalo Francúzsko (110,6 % HDP), ktoré nasleduje Španielsko (107,7 % HDP), Belgicko (105,2 % HDP), Portugalsko (99,1 % HDP), Rakúsko (77,8 % HDP) a Nemecko (63,6 % HDP). 

Porovnanie hrubého dlhu verejnej správy v pred-pandemickom roku 2019 s po-pandemickým rokom 2023. Zdroj dát: Eurostat. 

Hrubý domáci produkt

Podľa štúdie pre Európsky parlament, práve „vývoj reálneho HDP od roku 2019 ukazuje, aký obrovský vplyv mal "náhle zastavenie kvôli COVID-u" na globálnu ekonomickú aktivitu. 

V rámci porovnania rokov 2019 a 2023, najvýraznejší pokles reálneho HDP na obyvateľa v trhových cenách spomedzi krajín západne od Slovenska zaznamenalo Nemecko, a to pokles o 430 EUR.

Porovnanie HDP/per capita v pred-pandemickom roku 2019 s po-pandemickým rokom 2023. Zdroj dát: Eurostat. 

Inflácia

Z pohľadu inflácie nebolo Slovensko pri porovnaní roku 2019 pred pandémiou a roku 2023 po pandémii v porovnaní s krajinami na západ v najhoršej situácii. K najvyššiemu nárastu inflácie o 9,4 percentuálneho bodu došlo v Česku z úrovne 2,6 % na 12 %. Na Slovensku v týchto rokoch došlo k nárastu o 11 p.b. z predpandemickej úrovne 2,8 % na 11 % v roku 2023. 

Porovnanie inflácie v pred-pandemickom roku 2019 s po-pandemickým rokom 2023. Zdroj dát: Eurostat. 

Nezamestnanosť

Pri porovnaní roku 2019 pred pandémiou a roku 2023 po pandémii covid-19 bola nezamestnanosť na Slovensku na približne stálej úrovni, pričom došlo k nárastu len o 0,1 p.b. na úroveň 5,8 %. Najvyšší nárast zaznamenalo Česko, kde pri porovnaní rokov 2019 a 2023 stúpla nezamestnanosť o 0,6 p.b., avšak spomedzi porovnávaných západných krajín dosiahlo Česko v roku 2023 aj po tomto zvýšení najnižšiu nezamestnanosť. Naopak, k poklesu nezamestnanosti v porovnávaných rokoch o 1,9 p.b. došlo v Španielsku, kde sa však nezamestnanosť drží na najvyššej úrovni v rámci porovnávaných krajín.  

Porovnanie nezamestnanosti v pred-pandemickom roku 2019 s po-pandemickým rokom 2023. Zdroj dát: Eurostat.