Ústava Slovenskej republiky nedefinuje podmienky, za akých môže prezident nepodpísať zákony, ktoré prijala Národná rada SR. Judikát Ústavného súdu SR tvrdí, že prezident SR môže odmietnuť podpísať zákon, ktorý prijala Národná rada SR z akéhokoľvek vlastného rozhodnutia. Prezident môže zákon najskôr vetovať a poslať zákon s pripomienkami späť Národnej rade. Ak jeho veto poslanci prelomia, zákon môže začať platiť aj bez podpisu prezidenta. V prípade, že má schválený zákon znaky protiústavnosti, prezident by sa mal obrátiť na Ústavný súd SR. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Vymedzenie kompetencií prezidenta Slovenskej republiky vo veci podpisovania zákonov upravuje Ústava SR v čl. 102. Podľa nej prezident:

• podpisuje zákony;

• môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon s pripomienkami do 15 dní od doručenia schváleného zákona.

Napriek tomu, že prezident SR nemá právomoc navrhovať zákony, do legislatívneho procesu vstupuje podpísaním alebo nepodpísaním zákonov, teda ich vetovaním. Pri vrátení zákona môže parlament prelomiť prezidentovo veto schválením zákona nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov (76 zo 150). Jedná sa o relatívne právo veta prezidenta (.pdf, s. 4).

Ústava SR neupravuje podmienky, za akých môže prezident vetovať zákon.

Naviac, Ústavný súd SR v náleze z februára 1994 uviedol: „prezident Slovenskej republiky podľa čl. 87 ods. 3 ústavy má právo z vlastného rozhodnutia oddialiť vyhlásenie schváleného zákona tým, že ho odmietne podpísať.“

Judikát ÚS pomenúva „vlastné rozhodnutie“ ako dôvod pre prezidentovo nepodpísanie zákona, ktorý prijali poslanci v Národnej rade. Nešpecifikuje, či musí byť splnený protiústavný charakter zákona, ako tvrdí prezident Pellegrini.

Z uvedeného vyplýva, že prezident sa môže rozhodnúť nepodpísať zákon, ktorý prijala Národná rada aj bez toho, aby mal protiústavný charakter.

V prípade, že má prezident podozrenie na protiústavnosť zákona, môže zákon nepodpísať a pripomienkovať protiústavnosť Národnej rade, alebo podať zákon na Ústavný súd, ktorý začne vo veci konanie. 

Ústava v čl. 87 konštatuje: „Zákon podpisuje prezident Slovenskej republiky, predseda Národnej rady Slovenskej republiky a predseda vlády Slovenskej republiky. Ak Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schváli zákon aj napriek pripomienkam prezidenta Slovenskej republiky a prezident Slovenskej republiky zákon nepodpíše, zákon sa vyhlási aj bez podpisu prezidenta Slovenskej republiky.“

Z minulosti sú známe prípady, kedy prezident nepodpísal zákon, vrátil ho parlamentu a poslanci prelomili veto prezidenta. Zákon tak začal platiť aj bez podpisu prezidenta. 

Prezident Andrej Kiska v decembri 2018 vrátil zákon o osobitnom odvode pre obchodné reťazce parlamentu. Poslanci však prelomili jeho veto a zákon začal platiť aj bez jeho podpisu. Prezidentka Zuzana Čaputová v júni 2023 nepodpísala päť zákonov, ktoré začali platiť bez jej podpisu.

Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Prezident sa môže rozhodnúť nepodpísať zákon, ktorý prijali poslanci Národnej rady z vlastného rozhodnutia. Nemusí ísť len o prípady, kedy má prezident porozdrenie, že zákon nie je v súlade s ústavou. Aj v minulosti existujú príklady, kedy prezidenti nepodpísali zákony, ktoré neboli v rozpore s ústavou a po prelomení prezidentského veta tieto zákony začali platiť bez ich podpisu.