Slovensko malo v roku 2019 siedmy najhorší výsledok zo štátov EÚ z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Zaznamenalo tiež deficit verejných financií na úrovni -1,3 % HDP, čo bola ôsma najhoršia bilancia spomedzi štátov EÚ, vrátane Spojeného kráľovstva. V tomto roku zaznamenalo 16 štátov EÚ prebytok verejných financií, čo je označované ako ekonomická konjunktúra. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. 

V roku 2019 malo Slovensko ôsmu najhoršiu bilanciu z členov EÚ, toho času vrátane Spojeného kráľovstva, s deficitom na úrovni -1.3 % HDP (.pdf, s. 8). Celkom 16 štátov EÚ zaznamenalo prebytok verejných financií (.pdf, s. 1). Išlo o Dánsko (3,7 %), Luxembursko (2,2 %), Bulharsko (2,1 %), Cyprus a Holandsko (1,7 %), Grécko (1,5 %), Nemecko (1,4 %), Rakúsko (0,7 %), Malta , Slovinsko a Švédsko (0,5 %), Írsko a Chorvátsko (0,4 %), Česko a Litva (0,3 %) a Portugalsko (0,2 %).

Prebytok (+)/deficit (-) verejných financií krajín EÚ v roku 2019. Zdroj dát: Eurostat. 

Ekonomická konjunktúra je stav hospodárskeho rozmachu, ktorý sa prejavuje ekonomickým rastom. Výskumy hovorili o ekonomickej konjunktúre v období okolo rokov 2019 až 2020 tak v súvislosti s EÚ všeobecne (.pdf, s. 1), ako i konkrétne v prípade Slovenska (.pdf, s. 94).

Podľa Debt Sustainability Monitor (DSM), pravidelnej správy Európskej komisie (EK), ktorá hodnotí udržateľnosť verejného dlhu členských štátov EÚ, chýbalo Slovensku v roku 2019  k udržateľnosti 3,8 % HDP, teda približne 3,5 miliardy eur, čo bola siedma najvyššia hodnota spomedzi krajín EÚ (.pdf, s. 82). 

Dlhodobý stav udržateľnosti verejných financií sa tak nachádzal v oblasti stredného rizika (.pdf, s. 82). Členské štáty sa považujú za stredne rizikové, ak je na dlhodobú stabilizáciu dlhu potrebná celková úprava od dvoch do šiestich percentuálnych bodov HDP (.pdf, s. 82). 

DSM využíva ukazovatele S1 a S2, ktoré merajú potrebné fiškálne úpravy na stabilizáciu verejného dlhu v pomere k HDP. Ukazovateľ S1 „predstavuje hodnotu, o ktorú by sa malo zmeniť štrukturálne primárne saldo (pomocou zvýšenia daní alebo znížením „neúrokových“ výdavkov), aby úroveň verejného dlhu o 15 rokov bola 60% HDP“. Ukazovateľ S2 indikuje „o koľko sa musí trvale zmeniť štrukturálne primárne saldo (v % HDP), aby súčasná hodnota budúcich štrukturálnych primárnych sáld pokryla dnešnú úroveň dlhu. Na rozdiel od S1, indikátor S2 berie do úvahy projekcie súvisiace so starnutím populácie v nekonečnom horizonte, pričom požadovaná zmena salda má zabezpečiť nerastúcu úroveň dlhu“.