Európska komisia pravidelne zverejňuje analýzu udržateľnosti finacnií členských štátov. Analýza pre rok 2023 konštatovala najhoršiu dlhodobú udržateľnosť verejných financií spomedzi všetkých krajín EÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Debt Sustainability Monitor (DSM) je pravidelná správa vydávaná Európskou komisiou (EK), ktorá hodnotí udržateľnosť verejného dlhu členských štátov EÚ v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte. Správa používa ukazovatele S1 a S2, ktoré merajú potrebné fiškálne úpravy na stabilizáciu verejného dlhu v pomere k HDP. 

Ukazovateľ S1 „predstavuje hodnotu, o ktorú by sa malo zmeniť štrukturálne primárne saldo (pomocou zvýšenia daní alebo znížením „neúrokových“ výdavkov), aby úroveň verejného dlhu o 15 rokov bola 60% HDP“. 

Ukazovateľ S2 indikuje „o koľko sa musí trvale zmeniť štrukturálne primárne saldo (v % HDP), aby súčasná hodnota budúcich štrukturálnych primárnych sáld pokryla dnešnú úroveň dlhu. Na rozdiel od S1, indikátor S2 berie do úvahy projekcie súvisiace so starnutím populácie v nekonečnom horizonte, pričom požadovaná zmena salda má zabezpečiť nerastúcu úroveň dlhu“.

Členské štáty sa považujú za vysoko rizikové, ak je na dlhodobú stabilizáciu dlhu potrebná celková úprava aspoň o 6 percentuálnych bodov HDP (.pdf, s. 60). Slovensku podľa analýzy EK pre rok 2023 chýba k udržateľnosti 9,9 % HDP, teda približne 12 miliárd eur, čo je najvyššia hodnota spomedzi všetkých krajín EÚ. 

Analýza EK tak poukázala na najhoršiu dlhodobú udržateľnosť financií Slovenska spomedzi krajín EÚ. Podobne krajiny, ktoré potrebujú dlh konsolidovať na úrovni viac než 6 % HDP a ich dlhodobá udržateľnosť dlhu je považovaná ako vysoko riziková sú tiež Malta, Luxembursko, Bulharsko a Slovinsko. 

Indikátor S2 dlhodobej udržateľnosti dlhu. Zdroj: Európska komisia.

Prehľad celkových klasifikácií dlhodobého rizika, S2 a S1. Zdroj: Európska komisia. 

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) používa ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti GAP, ktorý „predstavuje hodnotu, o ktorú by sa malo zmeniť štrukturálne primárne saldo (pomocou zvýšenia daní alebo znížením „neúrokových“ výdavkov), aby úroveň verejného dlhu bola o 50 rokov na úrovni 50% HDP“. Podľa správy RRZ ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti v roku 2023 dosiahol 6,2 % HDP. 

Podľa správy RRZ boli v roku 2023 schválené opatrenia, ktoré celkovo zhoršili dlhodobú udržateľnosť verejných financií o 0,6 % HDP (bez zmien v druhom pilieri). Medzi ne patria napr. opatrenia v školstve, ktoré prispeli k zhoršeniu o 0,5 % HDP, no dlhodobo môžu pozitívne ovplyvniť ekonomický rast. Zdravotníctvo zhoršilo ukazovateľ o 0,3 % HDP a ďalšie výdavky pridali 0,1 % HDP. V dôchodkovom systéme sa vplyv negatívnych zmien vyšplhal na 0,2 % HDP, najmä kvôli zvýšeniu minimálnych dôchodkov a invalidných dôchodkov. Naopak, zníženie sadzby do druhého piliera zlepšilo ukazovateľ o 0,4 % HDP. Schválený balíček opatrení v decembri 2023 prispel k zlepšeniu o 0,3 % HDP, vďaka zvýšeniu daní z tabaku, zavedení minimálnej dane pre právnické osoby a rozšíreniu odvodov.

Zlý stav verejných financií preto podľa RRZ vyžaduje skorú konsolidáciu. RRZ v správe „hodnotí veľmi negatívne, že vláda nezačala od roku 2024 s trvalou konsolidáciou verejných financií a že výdavkové limity neboli v roku 2024 schválené Národnou radou SR. Nezosúladenie rozpočtu s platnými výdavkovými limitmi znamená porušenie zákona o rozpočtových pravidlách. Slovensku tak naďalej v praxi chýba efektívny nástroj na ozdravenie verejných financií.“