Európska centrálna banka vo svojej analýze hodnotila udržateľnosť verejných financií na základe viacerých kritérií. Podľa analýzy sú slovenské verejné financie najhoršie pripravené na dlhodobé výzvy a Slovensko bude potrebovať ušetriť najviac z hodnotených členských štátov, aby dlhodobo udržalo dlh pod limitom 60 % HDP. Výrok Tomáša Valáška preto hodnotíme ako ešte pravdivý.

Európska centrálna banka (ECB) v správe s názvom Dlhodobé výzvy fiškálnej politiky v eurozóne zhodnotila udržateľnosť verejných financií krajín Eurozóny. 

ECB sa pozrela na udržateľnosť verejných financií na základe viacerých kritérií, ktoré jej analytici identifikovali ako hlavné dlhodobé výzvy. Konkrétne išlo o starnutie populácie, zmena klímy, potreba vyšších výdavkov na obranu či digitalizácia verejnej správy.  Na konci poskytuje analýza orientačný odhad výšky opatrení, ktorú by každá krajina eurozóny mala prijať. Analýza berie do úvahy aj náklady na zabezpečenie úrovne verejného dlhu a jeho zníženie na 60 % HDP z úrovne z roku 2023.

Podľa analýzi potrebuje Slovensko na to, aby dlhodobo udržalo dlh pod európskym limitom 60 % HDP, ušetriť takmer 10 % hrubého domáceho produktu, čo je najviac zo všetkých krajín. Vplyv digitalizačnej medzery nebol do finálneho prehľadu započítaný, keďže dlhodobé dôsledky je podľa ECB ťažké uchopiť.

Zdroj: ECB

ECB upozorňuje, že jej prepočty sú orientačné a vytvorila tým hlavne podnet na diskusiu. Veľa bude závisieť od toho, aké konkrétne kroky vlády v budúcnosti urobia.

Európska komisia 19. júna zverejnila zoznam krajín, s ktorými otvára procedúru nadmerného deficitu. Medzi týmito krajinami patrilo aj Slovensko, ktoré má najvyšší deficit verejných financií v eurozóne.

Európska komisia v marci tohto roku publikovala dokument, v ktorom hodnotí udržateľnosť verejného dlhu jednotlivých členských štátov. Slovenská republika a Belgicko sa ako jediné krajiny nachádza v pásme vysokého rizika fiškálnej udržateľnosti dlhu v strednodobom aj dlhodobom horizonte (s .13).