V roku 2004 sa Európska únia (EÚ) rozšírila o 10 členov vrátane Slovenska. Osem nových členských štátov (okrem Malty a Cypru) po prijatí do Únie vstúpilo do takzvaného prechodného obdobia pred otvorením pracovného trhu. V tomto období nové členské štáty neuplatňovali slobodu na voľný pohyb pracovnej sily. Od 1. mája 2011 môžu slovenskí občania voľne pracovať v ktoromkoľvek štáte EÚ. Preto hodnotíme výrok ako pravdivý.

Prechodné obdobie voči krajinám, ktoré sa stali členmi EÚ v roku 2004, neuplatnili Veľká Británia, Švédsko a Írsko a svoje trhy novým členským krajinám sprístupnili ihneď. Rakúsko a Nemecko pre občanov nových členských krajín (okrem Malty a Cypru) zaviedlo na 7 rokov  povinné pracovné povolenie, o ktoré musel požiadať zamestnávateľ. K obmedzeniu pristúpili krajiny primárne z obavy o veľký príliv lacnej pracovnej sily z východnej a strednej Európy. Európska komisia a Europarlament vyzývali pôvodné členské štáty, aby svoje trhy otvorili. Poukazovali pri tom na Veľkú Britániu, Švédsko a Írsko, ktoré prechodné obdobie voči novým členským štátom neuplatnili a prílev novej pracovnej sily im neublížil.

Prvé krajiny otvorili svoj pracovný trh v roku 2006 - išlo o Španielsko, Portugalsko, Fínsko, Grécko a Taliansko. O rok neskôr pracovný trh novým členom otvorili 2007 Holandsko a Luxembursko, a v 2008 aj Francúzsko. Následne v roku 2009 sa ku zrušeniu prechodného obdobia pridalo Belgicko a Dánsko. Posledná fáza otvárania nastala v máji 2011, kedy svoj trh otvorilo Nemecko a Rakúsko. Od tohto roku nové členské štáty, ktoré do Únie vstúpili v roku 2004, vrátane Slovenska, využívajú všetky benefity EÚ.

Prechodné obdobie sa aplikovalo napríklad aj pri odchode Veľkej Británie z EÚ. Cieľom bolo poskytnúť spoločnostiam a občanom z Veľkej Británie a členských krajín EÚ právnu istotu a dostatok času na to, aby sa dokázali prispôsobiť zmenám spôsobeným odchodom Veľkej Británie z Únie.