DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Zuzana Števulová

PS

Sama od roku 2006 som pôsobila v mimovládnej organizácii. 10 rokov som ju riadila. Zažila som, ako súčasný minister obrany a bývalý minister vnútra ostrakizoval a vystúpil proti mimovládnej organizácie, ktorú som v tom čase riadila len za to, že sme zverejnili informácie o zásahu polície v Medveďove a prišli sme o peniaze.

08.05.2024
Pravda

Počas pôsobenia Zuzany Števulovej ako riaditeľky občianskeho združenia Liga za ľudské práva došlo k ukončeniu spolupráce združenia s Úradom hraničnej a cudzineckej polície. K ukončeniu spolupráce malo dôjsť z iniciatívy vedenia Úradu hraničnej a cudzineckej polície po kritike zo strany ligy na adresu polície pre neprimeraný zásah voči zadržaným utečencom v Medveďove. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Zuzana Števulová pôsobila od roku 2005 ako právnička v občianskom združení Liga za ľudské práva (HRL) a v roku 2009 sa stala riaditeľkou tohto združenia. Bola súčasťou iniciatívy Chceme veriť, ktorá presadzovala zmeny v polícii, justícii a prokuratúre po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Za obhajobu práv migrantov a utečencov v roku 2016 získala ocenenie International Women of Courage Award a od roku 2022 bola riaditeľkou štátnej rozpočtovej organizácie Centrum právnej pomoci.

Liga pre ľudské práva je implementačným partnerom Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov pre Slovensko, pričom na Slovensku mala pomáhať so žiadateľmi o azyl. Spolupracovala tak s Úradom hraničnej a cudzineckej polície, kde mala na starosti pomoc utečencom pri uplatňovaní ich práv. 

HRL kritizovala neprimeraný zásah kukláčov voči utečencom v Medveďove, ktorí sa dožadovali prepustenia a deportácie do Nemecka. Utečenci sa zamkli sa v jedálni a skandovali „deport, deport“, na čo zasiahla polícia.

„Boli použité hmaty a chvaty ako donucovacie prostriedky, súčasne putá, voči 45 osobám z tých 90. A osoby boli premiestnené do ubytovacích priestorov. V tejto súvislosti boli 3 osoby ošetrené jednorazovo pre menšie odreniny,“ informoval vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar. Neskôr polícia priznala, že malo ísť aj o „údery, kopy sebeobrany a prostriedky na prekonanie odporu a odvrátenie útoku.“

Po tomto zásahu utečenci kontaktovali HRL. Pracovníkov združenia však do tábora nepustili. Na ďalší deň, keď sa pracovníci HRL do tábora vrátili, utečenci už boli vypravení na cestu vlakom do Nemecka. „Už nám len povedali, že účel zaistenia pominul a v nedeľu boli prepustení,“ informovala Zuzana Števulová, ktorá toho času pôsobila ako riaditeľka združenia. 

„Početné komando k nám vstúpilo s výkrikmi a nadávkami. Boli vybavení zbraňami a plastickými obuškami. Rozkázali nám, aby sme vstúpili do izieb a ľahli si na zem s položenými rukami za hlavou. Príslušníci komanda sa premiestnili do všetkých izieb a začali nás veľmi tvrdo mlátiť rukami, nohami a obuškami. Niektorí z nich po nás aj skákali bez akejkoľvek ľútosti, nadávali nám a urážali nás. Toto trvalo asi pol hodinku,“ napísali utečenci. Po útoku ich mali v noci prebudiť a vypraviť na cestu, na ktorú im policajti rezervovali lístky. 

Zásah polície považovala vtedajšia ombudsmanka Jana Dubovcová za zlyhanie polície. Vyčítala aj to, že toto zariadenie má viaceré nedostatky, napríklad neuspokojivé zabezpečenie tlmočníka: „Ja hodnotím ako veľmi negatívne to, že takéto zariadenie nie je pripravené na kvalifikovanú komunikáciu s cudzincami.“ 

HRL vyhodnotila konanie polície ako neštandardné a znepokojivé. Podozrievali políciu, že ľudí z tábora prepustili, aby nemohli svečiť. Práve po zásahu v záchytnom tábore v Medveďove v roku 2015, sa HRL stala terčom kritiky zo strany ministerstva. 

Následne požiadal minister vnútra Kaliňák Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov, aby bola HRL vymenená za inú mimovládku. Kaliňák tvrdil, že HRL mala svoju pozíciu zneužívať na nekonštruktívnu kritiku polície. 

Po necelom mesiaci od zásahu ukončilo ministerstvo vnútra s Ligou za ľudské práva spoluprácu. Hovorca ministerstva Netík uviedol, že o výmenu spolupracujúcej organizácie mal požiadať Úrad hraničnej a cudzineckej polície. K iniciatíve ukončenia spolupráce sa prihlásil šéf Úradu hraničnej a cudzineckej polície Bíró. 

Kroky polície však obhajoval Kaliňák. „Liga si skôr robila nejaké kauzičky a iné veci, na ktoré sme síce zvyknutí, no najskôr si treba plniť primárnu úlohu a až potom robiť iné veci,“ poznamenal minister a dodal, že „jej (HRL, pozn.) najväčším cieľom boli útoky na útvary policajného zaistenia, kde sa žiadni žiadatelia o azyl nenachádzajú. Sú v nich len nelegálni migranti“. To malo mať podľa Kaliňáka za následok míňanie peňazí na iný účel, ako bol určený. Napokon vyhlásil, že „aj mimovládky majú pomáhať, aby práca išla jednoduchšie, ale aj chápať prácu polície a jej úlohy“.

Števulová sa vyjadrila, že ak sa zistí, že policajné zložky pochybili, je úlohou HRL na to upozorniť, pretože v demokratickom a právnom štáte nemôžu nad tým zatvárať oči - „lebo nie sme v Bielorusku“.

Dátum zverejnenia analýzy: 26.05.2024
success
error