Návrh novely zákona o neziskových organizáciách z dielne SNS je podobný maďarskému zákonu o transparentnosti z roku 2017, o ktorom Súdny dvor Európskej únie v roku 2020 rozhodol, že je v rozpore s európskym právom. Komisárka Európskej komisie pre Hodnoty a transparentnosť Věra Jourová pri návšteve Slovenska informovala vládu, že podľa analýzy Komisie je slovenský návrh v rozpore s európskym právom podobne ako ten maďarský. Ako uvádza poslankyňa Števulová, Súdny dvor vo svojom rozhodnutí uviedol, že maďarský zákon o transparentnosti narúša povinnosť štátov zabezpečiť voľný pohyb kapitálu stanovený v článku 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a pôsobí antidiskriminačne, preto výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Poslankyňa Števulová pravdepodobne odkazuje na prípad maďarského zákona „o transparentnosti organizácií, ktoré sú príjemcami zahraničnej pomoci“. Zákon nadobudol účinnosť 27. júna. Podľa tohto zákona sa mali maďarské mimovládne organizácie, ktoré získali dotácie zo zahraničia vo výške približne viac ako 23 500 eur za daňový rok, zaregistrovať ako „organizácie financované zo zahraničia“. Toto označenie mali uvádzať pri všetkých publikáciách a tlačových správach. 

Organizácie mali podľa nového zákona takisto povinnosť podávať správy o svojich zahraničných zdrojoch. Ako sankciu za nedodržanie uložených povinností mohli organizácie získať buď finančnú pokutu alebo mohlo ísť k ich úplnému rozpusteniu. 

Novela zákona o neziskových organizáciách, ktorú na Slovensku do parlamentu predložili poslanci SNS Huliak, Garaj, Lučanský a poslankyňa Kramplová, zdieľa niektoré vyššie uvedené charakteristiky s maďarským zákonom. V prvom rade slovenská novela tiež ukladá neziskovým organizáciám poberajúcim finančné prostriedky zo zahraničia povinnosť uvádzať za svojím názvom označenie „organizácia so zahraničnou podporou.” Toto označenie je organizácia „povinná uvádzať spolu s názvom pri všetkých úkonoch v rámci svojej činnosti” (.pdf, s. 10). Narozdiel od maďarského zákona, ktorý túto povinnosť ukladá len v prípade, že daná organizácia počas jedného daňového roka získala zo zahraničia viac ako 23 500 eur, slovenský zákon túto povinnosť ukladá už od 5 000 eur v priebehu kalendárneho roka. 

Ďalším spoločným znakom je fakt, že v prípade nedodania príslušnej dokumentácie zo strany neziskovej organizácie jej ministerstvo vnútra môže udeliť pokutu do výšky 5 000 eur alebo ju úplne rozpustiť. Podobnosti medzi oboma legislatívnymi návrhmi podľa eurokomisárky Věry Jourovej porovnávala aj samotná Európska komisia, ktorá vyhodnotila, že slovenský návrh je v rozpore s európskym právom rovnako ako ten maďarský.

V roku 2017 Európska komisia voči Maďarsku kvôli tomuto zákonu začala priestupkové konanie. O prípade neskôr rozhodoval Súdny dvor Európskej únie, ktorý v rozsudku vyhovel žalobe komisie. Súd rozhodol, že „uložením povinnosti registrácie, vyhlásenia a zverejnenia určitým kategóriám organizácií občianskej spoločnosti, ktoré priamo alebo nepriamo dostávajú podporu zo zahraničia presahujúcu určitú hranicu, a ustanovením možnosti ukladať sankcie organizáciám, ktoré tieto povinnosti nedodržiavajú, Maďarsko zaviedlo diskriminačné a neodôvodnené obmedzenia tak voči dotknutým organizáciám, ako aj voči osobám, ktoré im takúto podporu poskytujú“. Tieto obmedzenia boli podľa súdu v rozpore s povinnosťami členských štátov o voľnom pohybe kapitálu stanoveným v článku 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v rozpore s článkami 7, 8 a 12 Charty základných práv Európskej únie – práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, práva na ochranu osobných údajov a práva na slobodu združovania. Súd uznal, že zákon predstavuje obmedzujúce opatrenie diskriminačnej povahy.