Návrh novely zákona o neziskových organizáciách z dielne SNS je podobný maďarskému zákonu o transparentnosti z roku 2017. Ten ukladal po splnení podmienok povinnosť mimovládnym neziskovým organizáciám registrovať sa ako „organizácia financovaná zo zahraničia“ a toto označenie uvádzať pri publikáciách a tlačových správach. Súdny dvor EÚ v prípade maďarského zákona rozhodol, že porušuje legislatívu EÚ a Maďarsko muselo zákon stiahnuť. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Plaváková pravdepodobne odkazuje na prípad maďarského zákona „o transparentnosti organizácií, ktoré sú príjemcami zahraničnej pomoci“. Zákon nadobudol účinnosť 27. júna 2017. Podľa tohto zákona sa mali maďarské mimovládne organizácie, ktoré získali dotácie zo zahraničia vo výške približne viac ako 23 500 eur za daňový rok, zaregistrovať ako „organizácie financované zo zahraničia“. Toto označenie mali uvádzať pri všetkých publikáciách a tlačových správach. 

Organizácie mali byť zaťažené dodatočným podávaním správ o svojich zahraničných zdrojoch – napr. mali vykazovať správy o zahraničných daroch nad približne 1 600 eur s uvedením údajov darcov. Nedodržanie tohto zákona (napr. neupovedomenie súdu) malo mať za následok finančnú pokutu, ale aj možné zrušenie organizácie. Podľa Európskeho centra pre neziskové právo by tento zákon mohol ohroziť fungovanie občianskej spoločnosti, stigmatizovať mimovládne organizácie a ohroziť služby pre odkázaných a znevýhodnených ľudí, ktorí pomoc mimovládnych organizácií najviac potrebujú.

Proti tomuto konaniu začala Európska komisia (EK) 13. júla 2017 priestupkové konanie zaslaním formálnej výzvy. Konanie pokračovalo 4. októbra 2017 vydaním odôvodneného stanoviska EK Maďarsku k zákonu o mimovládnych organizáciách financovaných zo zahraničia. Konanie bolo zavŕšené 7. decembra 2017 postúpením prípadu na Súdny dvor Európskej únie.

V rozsudku Komisia proti Maďarsku C-78/18 z 18. júna 2020, Súdny dvor vyhovel žalobe EK. Súd rozhodol, že „uložením povinnosti registrácie, vyhlásenia a zverejnenia určitým kategóriám organizácií občianskej spoločnosti, ktoré priamo alebo nepriamo dostávajú podporu zo zahraničia presahujúcu určitú hranicu, a ustanovením možnosti ukladať sankcie organizáciám, ktoré tieto povinnosti nedodržiavajú, Maďarsko zaviedlo diskriminačné a neodôvodnené obmedzenia tak voči dotknutým organizáciám, ako aj voči osobám, ktoré im takúto podporu poskytujú“. Tieto obmedzenia sú podľa súdu v rozpore s povinnosťami členských štátov o voľnom pohybe kapitálu stanoveným v článku 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v rozpore s článkami 7, 8 a 12 Charty základných práv Európskej únie – práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, práva na ochranu osobných údajov a práva na slobodu združovania. Súd uznal, že zákon predstavuje obmedzujúce opatrenie diskriminačnej povahy.

Novela zákona o neziskových organizáciách, ktorú do parlamentu predložili poslanci SNS Huliak, Garaj, Lučanský a poslankyňa Kramplová, navrhuje zavedenie podobných mechanizmov ako maďarský zákon o transparentnosti. Podľa návrhu znenia by sa mali mimovládne organizácie, ktoré dostávajú „finančné alebo iné hmotné plnenie prijaté priamo alebo nepriamo od zahraničnej fyzickej alebo právnickej osoby alebo od domáceho subjektu, ktorý má označenie „organizácie so zahraničnou podporou“ a ktorých príspevky jednotlivo alebo v úhrne za kalendárny rok presiahnu 5 000 eur,“ označovať ako „organizácie so zahraničnou podporou“ Organizácia je povinná  túto skutočnosť oznámiť registrovému úradu a bezodkladne začať čitateľne „uvádzať svoj názov spolu s dodatkom „organizácia so zahraničnou podporou“ ... pri všetkých úkonoch v rámci svojej činnosti“ (č. VI, bod. 1). 

Slovenský návrh novely je tak ešte prísnejší než maďarský. Ukladá povinnosť označenia o zahraničnom financovaní už pri nižšom finančnom príspevku, tj. pri 5 000 €, kým v maďarskom prípade bola hranica približne 23 500 eur. 

Podľa predsedu Komory mimovládnych neziskových organizácií a podpredsedu Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie Marcela Zajaca je tento návrh z dielne SNS diskriminačný a v rozpore so slovenskou, aj európskou legislatívou.

Katarína Batková z Občianskej platformy pre demokraciu upozorňuje, že „zákon SNS o označovaní organizácií občianskeho sektora ako „organizácie so zahraničnou podporou“ je až na malé odlišnosti takmer totožný s maďarským zákonom z roku 2017“. Podľa Batkovej navrhovaný zákon je ešte prísnejší tiež z dôvodu, že dáva možnosť ministerstvu zrušiť organizáciu v prípade „ak neodstránia nezrovnalosti vo výročnej správe alebo neohlásia, že splnili podmienky pre používanie označenia“. Batková zdôraznila, že kým v Maďarsku o tom musel rozhodnúť súd, na Slovensku by k rozpusteniu mohlo dôjsť „bez podmienok, bez možnosti sa brániť či namietať“.

Riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti Fedor Blaščák pre portál EURACTIV návrh zákona prirovnal k ruskému zákonu o zahraničných agentoch. „V ideologickej rovine je to návrh podľa ruského/Putinovho strihu. Majú veľmi podobné východiská: sú namierené proti aktívnym občanom, občianskej spoločnosti a demokratickým princípom,“ dodal Blaščák s tým, že ruský zákon je stále neporovnateľne tvrdší.