Slovensko sa v Pláne obnovy a odolnosti zaviazalo, že bude disponovať špeciálnymi orgánmi určeným na boj proti korupcii a ochranu financií poskytnutých v rámci Plánu. Túto úlohu mali zabezpečovať tri útvary: NAKA, Špecializovaný trestný súd a Úrad špeciálnej prokuratúry SR, ktorý bol prijatou novelou Trestného zákona zrušený. Naplánované sú podľa ministra vnútra aj zmeny v organizácii policajného zboru a NAKA. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Plán obnovy a odolnosti predstavuje finančný balík, ktorý EÚ vyčlenila pre členské  štáty na pomoc po pandémii covidu-19. Jednotlivé štáty jeho prijatím zaviazali do roku 2026 realizovať reformy a investície na riešenie aktuálnych výziev, vrátane zelenej a digitálnej transformácie.

Súčasťou plánu je aj zabezpečenie ochrany finančných záujmov EÚ, vrátane ochrany a nápravy podvodov a korupcie v súvislosti s peniazmi z Plánu obnovy. Tieto úlohy má podľa plánu zabezpečovať Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), Národná kriminálna agentúra (NAKA) a Špecializovaný trestný súd (pdf., str. 773).

V parlamente bola 9. februára 2024 prijatá novela Trestného zákona, v rámci ktorého bol Úrad špeciálnej prokuratúry zrušený. Za jej prijatie hlasovalo 78 koaličných poslancov. V súvislosti s novelou Trestného zákona sa prezidentka Čaputová obrátila na Ústavný súd SR, aby preskúmal jej súlad s ústavou a navrhla pozastavenie účinnosti zákona. Ústavný súd 28. februára rozhodol o pozastavení účinnosti všetkých schválených zmien v Trestnom zákone, zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb a niektorých paragrafov Trestného poriadku. Časť novely, ktorá navrhovala zrušenie ÚŠP, ostala v platnosti.

Ministerstvo vnútra v januári 2024 avizovalo reorganizáciu Národnej kriminálnej agentúry. Podľa ministra Šutaja Eštoka je reforma potrebná v dôsledku zrušenia ÚŠP, na ktorú bola kriminálna agentúra naviazaná, útvar tiež považuje v súčasnej podobe za neefektívny.Na stole je podľa ministra viacero alternatív, pričom nevylúčil ani samotné zrušenie agentúry.

Európska únia vyjadrila znepokojenie ohľadom novely Trestného zákona, vrátane zrušenia ÚŠP už v decembri 2023, keď Európska Komisia vládu vyzvala, aby ,,nepokračovala v zamýšľaných zmenách a doplneniach" a aby sa ,,neuchyľovala k zrýchlenému postupu bez riadnej a dôkladnej konzultácie so zainteresovanými stranami na vnútroštátnej a európskej úrovni." Komisia vláde zároveň adresovala viacero listov, v ktorých vysvetľuje svoje výhrady. Jeden poslala 24. januára, druhý adresovala ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi 8. februára, teda v deň, kedy parlament novelu schvaľoval. S touto informáciou prišiel predseda PS, Michal Šimečka. Obsah listov však nie je verejne známy, podľa ministra spravodlivosti je táto komunikácia v zmysle nariadenia dôverná a Komisia vláde nedovolila tieto listy zverejniť.

Poslanci a poslankyne Európskeho parlamentu 17. januára 2024 prijali uznesenie, v ktorom v súvislosti s navrhovanými zmenami Trestného zákona vyjadrili obavu nad „schopnosťou Slovenska bojovať proti korupcii a chrániť rozpočet EÚ.”