Od roku 2020 dochádza k nárastu počtu obyvateľov zasiahnutych chudobou alebo sociálnym vylúčením. V roku 2021 došlo k doposiaľ najvyššiemu verejnému dlhu v pomere k HDP. Nie je však pravda, že k tomuto vývoju došlo „za ľudí, ktorí z veľkej časti skončili dneska na kandidátke Progresívneho Slovenska“. Z členov vlád pôsobiacich posledné tri roky sa na kandidátke Progresívneho Slovenska nachádza len bývalý premiér Ľudovít Ódor a poradkyňa Ľubica Karvašová. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

Na Slovensku od roku 2020 do roku 2021 pôsobila vláda pod vedením Igora Matoviča, ktorého v roku 2021 vystriedal Eduard Heger a na pozícii premiéra zotrval do roku 2023. V roku 2023 prezidetka vymenovala úradnícku vládu, ktorú viedol Ľudovít Ódor.

Podľa Štatistického úradu SR sa od roku 2020 zhoršujú ukazovatele chudoby a sociálneho vylúčenia. Medzi rokmi 2021 až 2022 príjmová chudoba, t. j. príjem domácnosti nižší než národná hranica chudoby, stúpla o 1,4 % (.pdf, s. 9). Taktiež narástla materiálna a sociálna deprivácia, teda nedostatok predmetov či neúčasť na aktivitách, ktoré predstavujú základné potreby, z 5,7 % na 6,3 % (.pdf, s. 28). Naopak, problém veľmi nízkej intenzity práce, t. j. nevyužitého pracovného potenciálu členov domácnosti, sa v tom istom období zlepšil, počet osôb chudobných týmto spôsobom klesol z 3,8 % na 3 %. 

Nárast chudoby podľa údajov Európskeho štatistického úradu pokračoval aj v roku 2023 na úroveň 17,6 % obyvateľov. Ide tak o najvyššiu mieru chudoby a sociálneho vylúčenia od roku 2015. Situácia sa od roku 2020 zhoršuje v dôsledku pandémie COVID-19 a zvýšenej inflácie. 

HDP Slovenska v roku 2021 vzrástol a následne opäť klesol v roku 2022, stále však bolo vyššie než v období 1998 - 2020. Presnejší ukazovateľ, pomer HDP k parite kúpnej sily, zaznamenal v rokoch 2020 - 2022 kontinuálny rast. Národný dlh sa zvýšil v roku 2021 o približne 6 miliárd eur na 61,2 miliárd eur a v roku 2022 predstavoval 62,4 miliárd eur (.xlsx). Pomer národného dlhu k HDP Slovenska mierne vzrástol medzi rokmi 2020 a 2021, no následne klesol v roku 2022 na hladinu o 1,03 % nižšiu než v roku 2020.

 
Rozdiel v národnom dlhu pred krízovým obdobím v roku 2019 na úrovni 48 % stúpol v roku 2021 na úroveň 61 %, čo nominálne predstavuje navýšenie dlhu o 18,072 miliárd eur. V roku 2022 dlh dosiahol celkovo hodnotu 63,378 miliardy eur a poklesol tým na 57,8 % HDP. V celkovej sume dlh síce medziročne vzrástol o 2,141 miliardy eur, v pomere k HDP to vzhľadom na nárast HDP Slovenska predstavuje pokles pod referenčnú hranicu 60 %.

Približne rovnako sa vyvíjal hrubý aj čistý dlh. Podľa údajov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) k najväčšiemu medziročnému rastu hrubého verejného dlhu v pomere k HDP došlo medzi rokmi 1998 a 1999, kedy došlo k nárastu o 13,2 p.b., za posledné obdobie došlo k najvýraznejšiemu medziročnému nárastu medzi rokmi 2019 a 2020, kedy došlo k nárastu dlhu o 10,9 p.b. V roku 2021 Slovensko zaznamenalo doposiaľ najvyšší hrubý dlh verejnej správy v pomere k HDP. RRZ pri aktuálnom hospodárení v ďalších rokoch predpokladá kontinuálny nárast hrubého aj čistého dlhu.

V nominálnom vyjadrení hrubý aj čistý dlh verejnej správy dlhodobo rastie.

V období posledných troch rokov, teda približne 2021 - 2023, na Slovensku pôsobili vlády Igora Matoviča (2020 - 2021), Eduarda Hegera (2021 - 2023) a úradnícka vláda Ľudovíta Ódora (2023). Dnes na kandidátnej listine Progresívneho Slovenska do volieb do Europarlamentu sa zo všetkých týchto vlád nachádza len bývalý premiér úradníckej vlády, Ľudovít Ódor a bývalá poradkyňa premiérov všetkých troch minulých vlád, Ľubica Karvašová.