V prípade vládnej novely Trestného zákona Ústavný súd doposiaľ pozastavil účinnosť jej časti v Trestnom zákone, zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb a niektorých paragrafov Trestného poriadku. Ústavný súd tým vyhovel žiadosti prezidentky a časti poslancov na pozastavenie účinnosti novely, avšak len v jej časti. V platnosti ostala časť novely týkajúca sa zákona o prokuratúre, ktorá zrušila pôsobenie Úradu špeciálnej prokuratúry. O ústavnosti zrušenia špeciálnej prokuratúry a rovnako ani o novele ako celku Ústavný súd ešte nerozhodol. Nie je preto pravda, že by rušenie ÚŠP Ústavný súd vyhodnotil ako v súlade s ústavou a tým „dal za pravdu“ vládnej koalícii, pretože o tom ešte nevydal žiadne rozhodnutie. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Vládna novela Trestného zákona bola schválená parlamentom 8. februára hlasmi 78 poslancov. Súčasťou tejto novely bolo aj zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). V súvislosti so schválenou novelou prezidentka 16. februára oznámila, že sa obráti na Ústavný súd SR „na preskúmanie súladu novely s ústavou, spolu s návrhom na pozastavenie účinnosti zákona“. 

Ústavný súd 28. februára rozhodol o pozastavení účinnosti všetkých schválených zmien v Trestnom zákone, zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb a niektorých paragrafov Trestného poriadku. V platnosti ostala časť novely pojednávajúca o zákone o prokuratúre, ktorá k 20. marcu zrušila pôsobenie ÚŠP.

Toto rozhodnutie ÚS však neznamená, že pozastavená časť novely je protiústavná a rovno ani že zrušenie ÚŠP bolo v súlade s ústavou. O ústavnosti schváleného znenia novely súd ešte len rozhodne. 

Ústavný právnik Marek Káčer tvrdí, že ak by súd napokon rozhodol, že zrušenie ÚŠP nebolo v súlade s ústavou, nič nebráni jej znovuvzniknutiu. Káčer však pripúšťa, že ÚS môže konštatovať aj „protiústavnosť novely v časti k ÚŠP, ale zároveň by mohol v rozhodnutí určiť, že činnosť tohto orgánu sa neobnovuje, prípadne že sa obnovuje len za splnenia určitých podmienok“.