Hlas
Ja len doplním, že v tomto pán Korčok je minister súčasť vlády, dokonca bol súčasťou našich všetkých vlád aj všetkých, ktoré tu ešte existovali od vzniku Slovenska.
Ivan Korčok nebol súčasťou všetkých vlád od vzniku Slovenskej republiky. Väčšinu svojej profesionálnej kariéry pôsobil ako veľvyslanec alebo hovorca. Ako štátny tajomník ministerstva zahraničia pôsobil v rokoch 2002 - 2005 za vlády Mikuláša Dzurindu a 2015 - 2018 za vlády Roberta Fica. Vo vláde Igora Matoviča a Eduarda Hegera pôsobil ako minister zahraničných vecí od roku 2020 do roku 2022. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.
Vláda ako vrcholný orgán výkonnej moci sa podľa ústavy skladá z predsedu, podpredsedov a ministrov.
Podľa zákona 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v čase neprítomnosti ministra zastupuje štátny tajomník. Na základe tohto istého zákona sú poradnými orgánmi vlády splnomocnenci, Legislatívna rada vlády, Hospodárska rada vlády, Rady vlády pre konkurencieschopnosť a produktivitu, pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, pre rodinu a demografický vývoj a pre vedu, techniku a inovácie. Okrem toho môže byť poradným orgánom vlády jej člen, štátny tajomník, volení a vymenovaní funkcionári orgánov verejnej moci, zamestnanci orgánov štátnej správy, zástupcovia územnej samosprávy, zástupcovia sociálnych partnerov a významní odborníci z teórie a praxe. Na čele poradných orgánov je člen vlády alebo štátny tajomník. Ministerstvo sa člení na sekcie a odbory, sekcie riadi generálny riaditeľ.
Ivan Korčok nastúpil na vtedajšie Ministerstvo zahraničných vecí (MZV) v roku 1992, konkrétne na politickú sekciu - referát pre Spolkovú republiku Nemecko. Od roku 1993 do roku 1996 pracoval ako tretí veľvyslanecký pracovník SR v Nemecku. Po návrate na Slovensko v roku 1996, pracoval do roku 1997 ako hovorca pre MZV a od roku 1997 do roku 1998 bol na MZV poverený riadením Odboru analýz a plánovania.
V rokoch 1998 až 1999 pracoval ako prvý tajomník Veľvyslanectva SR vo Švajčiarsku a následne od roku 1999 do roku 2001 pôsobil ako zástupca vedúceho misie SR pri NATO v Bruseli. V rokoch 2001 - 2002 sa stal generálnym riaditeľom sekcie medzinárodných organizácií a bezpečnostnej politiky na MZV. Od roku 2002 pôsobil ako štátny tajomník MZV, až do roku 2005. Okrem toho bol v rokoch 2002 a 2003 vedúcim delegácie SR pre prístupové rokovania do NATO a v rokoch 2003 až 2004 bol členom Konventu o budúcnosti EÚ.
V roku 2005 Korčok sa stal Mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom SR v Nemecku, kde pôsobil do roku 2009. Následne od roku 2009 pracoval v Bruseli na poste Stáleho predstaviteľa SR pri EÚ ako veľvyslanec do roku 2015. Od roku 2015 do 2018 spôsobil ako štátny tajomník MZV SR. V rokoch 2015 až 2016 bol zároveň splnomocnencom vlády SR pre predsedníctvo SR v Rade EÚ a v roku 2016 tzv. „Ministre délégué“, poverený vládou zastupovať SR pri vykonávaní predsedníctva v Rade EÚ vo vzťahu k inštitúciám EÚ.
Pred kandidatúrou na prezidenta pôsobil na pozícii mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca SR v USA v rokoch 2018 až 2020 a následne ako minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v rokoch 2020 až 2022.
Ivan Korčok bol súčasťou druhej vlády Mikuláša Dzurindu, druhej a tretej vlády Roberta Fica, ako aj vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Nebol členom vlád Vladimíra Mečiara, Ivety Radičovej či Petra Pellegriniho. Pôsobil v rezorte diplomacie od vzniku Slovenskej republiky za všetkých vlád, avšak Pellegriniho tvrdenie, že bol ich súčasťou, je nepravdivé.