Hlas
Ukazujú aj preferencie volebne tých z politických strán, že jednoducho tá podpora verejnosti je naďalej vysoká a občania pravdepodobne z väčšej časti aj súhlasia s tým, čo sa deje (novela Trestného zákona, pozn.).
Podpora koaličných strán je podobná ako ich zisk v parlamentných voľbách 2023. Ľudia však podľa prieskumov verejnej mienky nesúhlasia so zrušením špeciálnej prokuratúry a znižovaním trestov za ekonomické trestné činy, ktoré koalícia presadila, výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.
Preferencie koaličných strán sú podobné ako ich zisk v parlamentných voľbách. Agentúra Ipsos v marci 2024 namerala strane Smer-SD preferencie 23,4 %, strane Hlas-SD 17,1 % a strane SNS 4,2 %.
Agentúra Focus namerala vo februári 2024 Smeru-SD 21,1 %, Hlasu-SD 17,2 % a SNS 5,8 %.
Agentúra AKO vo februári vydala prieskum preferencií, podľa ktorého získal Smer-SD 24 %, Hlas-SD 14,5 % a SNS 5,3 %.
Tieto výsledky sú teda blízke percentám hlasov, ktoré koaličné strany získali vo voľbách v septembri 2023: 22,95 % pre Smer-SD, 14,7 % pre Hlas-SD a 5,63 % pre SNS.
Stabilnú podporu koaličných strán však nie je možné interpretovať ako súhlas s krokmi vlády najmä v oblasti zmien Trestného zákona a rušenia špeciálnej prokuratúry. Prieskum Denníku N spolu s agentúrou Ipsos z decembra 2023 ukázal, že len 30 % ľudí súhlasí s rušením špeciálnej prokuratúry, zatiaľčo až 48 % s týmto krokom nesúhlasí. Za privysoké považuje tresty za ekonomické trestné činy len 24 % opýtaných, 54 % s týmto tvrdením nesúhlasí.