DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Štefan Harabin

Vlasť

Druhá skupina štátov (z V4, Poľsko a Česko, pozn.) je za to, že by sa zrušilo právo veta, aby štát zanikol. Napríklad aj pán Korčok.

Prezidentské voľby 2024: Štefan Harabin - 18.03.2024
Nepravda

Česko, Poľsko ani Ivan Korčok nie sú za to, aby sa v EÚ zrušilo právo veta alebo aby štát zanikol. Ivan Korčok pripustil diskusiu o hlasovaní kvalifikovanou väčšinou na Rade EÚ v zahraničnej politike a presadzuje silnejšiu zahraničnú politiku EÚ, neskôr však zdôraznil, že právo veta v európskych inštitúciách rušiť nechce. Zrušenie jednomyseľnosti v zahraničnej politike v máji 2023 presadzovalo 9 štátov EÚ na čele s Nemeckom, avšak Poľsko ani Česko medzi ne nepatria. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

Vo februári 2024 prezidentský kandidát Peter Pellegrini skritizoval druhého prezidentského kandidáta Korčoka, že chce zrušiť právo veta v EÚ. Korčok na to vo februári reagoval, že je za silnejšiu EÚ v oblasti zahraničnej politiky a pre Postoj uviedol, že je treba otvoriť diskusiu o hlasovaní kvalifikovanou väčšinou v niektorých oblastiach zahraničnej politiky na Rade EÚ. V marci 2024 pre Denník N povedal, že hoci podporuje mechanizmy na posilnenie EÚ v zahraničnopolitickej oblasti, právo veta rušiť nechce. Ako si posilnenie úlohy EÚ predstavuje nekonkretizoval. 

Právo veta v Rade EÚ a Európskej rade je nastavené Lisabonskou zmluvou, ktorá určuje jednomyseľnosť ako hlasovací mechanizmus pre oblasť zahraničnej politiky (.pdf, s. 25). Podobne to platí aj pre niekoľko ďalších oblastí, akými sú napríklad rozhodovanie o finančnom rámci, členstvo nových štátov alebo harmonizácia národných legislatív v oblasti sociálneho zabezpečenia. 

V roku 2022 Europarlament prijal rezolúciu, ktorá žiada Európsku radu o započatie reformného procesu zmlúv EÚ, v rámci ktorého by bolo rozšírené hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Kvalifikovaná väčšina vyžaduje súhlas minimálne 15 členských štátov, ktoré predstavujú aspoň 60 % obyvateľov. Toto hlasovanie uplatňuje Rada EÚ vo všetkých prípadoch, okrem tých, ktoré vyžadujú jednomyseľnosť (čl. 218, ods. 8). Medzi tieto oblasti patrí okrem zahraničných vecí a obrany napríklad oblasť sociálneho zabezpečenia a ochrany a daňová harmonizácia.

Rozšírenie kvalifikovanej väčšiny na oblasť zahraničných vecí a obrany v súčasnosti oficiálne podporuje 9 štátov EÚ: Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Slovinsko a Španielsko. Tieto štáty vytvorili skupinu priateľov, ktoré podporujú reformu hlasovania o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ. V roku 2022 s rozšírením kvalifikovanej väčšiny nesúhlasilo 13 členských štátov, medzi nimi aj Poľsko a Česko. 

Report Európskeho parlamentu upozornil na množstvo prípadov využitia práva veta v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky (.pdf, s. 8) a experti poukazujú na detrimentálne dopady veta na schopnosť EÚ reagovať na medzinárodné dianie.

Dátum zverejnenia analýzy: 18.03.2024
success
error