DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Štefan Harabin

Vlasť

Teraz Švédi a Fíni vstúpili do NATO a majú vyššie výdavky.

Prezidentské voľby 2024: Štefan Harabin - 18.03.2024
Pravda

Fínsko a Švédsko za posledné roky zvýšili svoje výdavky na obranu. Stalo sa tak najmä v reakcii na plnoformátovú inváziu Ukrajiny, ale aj v kontexte vstupu do NATO, ktoré odporúča členským štátom vynaložiť na obranu aspoň 2 % HDP. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý. 

Fínsko sa stalo členom NATO 4. apríla 2023, Švédsko 7. marca 2024. Oba štáty požiadali o členstvo 18. mája 2022, podľa ich slov v reakcii na zmenu bezpečnostného prostredia spojenej s ruskou inváziou Ukrajiny (Fínsko, Švédsko).

Výdavky členských štátov na vojenskú obranu v období od roku 2014 do roku 2023 sú zverejnené v Tlačovej správe NATO (pdf.). V období od roku 2014 do roku 2021 sa pohybovali výdavky Fínska v rozmedzí od 1,38 % do 1,53 % HDP. Zásadné zvýšenie je viditeľné od roku 2022, a to na hodnotu 1,68 % HDP (.pdf str. 8). Ako dôvod Fínsko uviedlo ruskú inváziu na Ukrajinu a obavy o svoju národnú bezpečnosť. 

V roku 2023 Fínsko svoje výdavky ďalej zvyšovalo a ohlásilo, že v roku 2024 plánuje posunúť túto hranicu 2,3 % HDP. Zvýšená úroveň výdavkov priamo súvisí so vstupom Fínska do NATO, ako aj so zvýšeným napätím v regióne po ruskej invázii na Ukrajinu.

Švédske ministerstvo obrany rovnako ohlásilo zvýšenie výdavkov na obranu na úroveň 2,1 % HDP. Tak ako v prípade Fínska, aj Švédsko tento krok vysvetľuje obavami o bezpečnosť v kontexte invázie na Ukrajinu, ale taktiež dosiahnutím cieľa vojenských výdavkov vo výške 2 % hrubého domáceho produktu stanoveného vojensko alianciou NATO. 

To, že vstup do NATO automaticky neznamená zvýšené výdavky na obranu je možné pozorovať na príklade Čiernej Hory. Z údajov NATO vyplýva, že Čierna Hora, ktorá do NATO vstúpila v roku 2017, svoje výdavky na obranu po vstupe nezvýšila a až do roku 2019 sa pohybovali na hodnote okolo 1,5 % HDP (.pdf str. 8). 

V súčasnej bezpečnostnej situácii zvyšujú výdavky na obranu aj štáty s neutrálnym statusom bez členstva v NATO, ako je Švajčiarsko či Rakúsko. Švajčiarsko toto svoje rozhodnutie vysvetľuje nárastom globálnej nestability, odvolávajúc sa na vojnu na Ukrajine a na Blízkom východe. Švajčiarsky parlament rozhodol o zvýšení rozpočtu armády na úroveň 1 % do roku 2035, výdavky na obranu plánuje Švajčiarsko zvýšiť o 19% v priebehu nasledujúcich štyroch rokov. Rakúsko v rovnakom kontexte taktiež ohlásilo zvýšenie výdavkov na obranu. V marci 2022 rakúsky kancelár oznámil, že Rakúsko výrazne zvýši svoje výdavky na obranu z 0,74 % HDP na 1 % HPD.

Dátum zverejnenia analýzy: 18.03.2024
success
error