Turecko v roku 1974 podniklo vojenskú inváziu na územie Cyperskej republiky, ktorú v rezolúcii odsúdila Rada bezpečnosti OSN. Po ukončení bojov ostal Cyprus rozdelený na dve časti, medzi ktorými je nárazníková zóna strážená mierovými silami OSN. Predstavitelia Slovenskej republiky opakovane vyjadrili odmietavý postoj voči rozdeleniu Cypru na dva samostatné štáty. 

Cyprus bol formálne pod britskou správou už od roku 1878 a po prvej svetovej vojne sa v roku 1923 podpisom mierovej zmluvy s Tureckom v Lausanne stal oficiálnou britskou kolóniou. Po druhej svetovej došlo ku vlne dekolonizácie a britská koloniálna ríša sa začala postupne zmenšovať. Počas dekolonizačnej vlny grécky cyperčan a veliaci dôstojník Georgios Grivas založil takzvanú Národnú organizáciu cyperských bojovníkov (EOKA), ktorá volala po dekolonizácii Cypru a zjednotení s Gréckom. Zjednotenie Cypru s Gréckom si však neželali tureckí cyperčania ani grécki cyperčania, ktorí nepodporovali EOKA. Bezpečnostná situácia na ostrove sa zhoršovala a EOKA útočila na svojich odporcov bez ohľadu na ich etnickú príslušnosť. Riešením sa stala zmluva o nezávislosti Cypru z roku 1959, v ktorej sa Grécko s Tureckom dohodli, že Cyprus bude samostatná republika. Garantom tejto zmluvy sa stala Veľká Británia, Turecko aj Grécko. 

V novovzniknutej republike boli usporadúvané voľby, v ktorých opakovane zvíťazil grécky cyperčan arcibiskup Makarios. Ten bol pre mnohých cyperčanov symbolom boja za nezávislosť od britskej koloniálnej správy. Na začiatku sedemdesiatych rokov sa členovia EOKA na čele s Grivasom vrátili z exilu na Cyprus a pokúsili sa na Makariosa spáchať atentát a obnoviť tak myšlienku spojenia Cypru s Gréckom. Od tohto bodu sa organizácia historikmi zvykne označovať ako EOKA B, aby sa odlíšila od pôvodného hnutia EOKA. EOKA B v roku 1974 zvrhla vládu prezidenta Makariosa a dosadila nového prezidenta. 

V reakcii na tieto udalosti Turecko odštartovalo vojenskú inváziu na sever ostrova, ktorú obhajovalo nutnosťou dodržiavať dohodu o nezávislosti Cypru z roku 1959. Rada bezpečnosti Organizácie spojených národov (OSN) schválila v auguste 1974 rezolúciu, v ktorej odsúdila túto unilaterálnu vojenskú operáciu voči republike Cyprus a vyzvala zapojené strany, aby stiahli svojich vojakov z jej územia. Po oficiálnom ukončení bojov Turecko kontrolovalo viac ako tretinu ostrova. Turecká invázia mala za následok rozdelenie Cypru na dve časti. Na severe vznikla Severocyperská turecká republika, ktorej nezávislosť s výnimkou samotného Turecka medzinárodné spoločenstvo neuznalo, a na juhu zostala medzinárodne uznaná Republika Cyprus, ktorá sa v roku 2004 stala členom Európskej únie. Medzi oboma entitami sa nachádza nárazníková zóna OSN, ktorú strážia mierové sily OSN na Cypre (UNFICYP). Súčasťou mierových síl OSN sú aj príslušníci ozbrojených zložiek Slovenskej republiky.