Krajský súd v Bratislave vo veci dvoch vyšetrovateľov rozhodol o neudelení neodkladného opatrenia vo veci ich postavenia mimo službu. To bolo okrem iného dôvodom, prečo chcela opozícia ministra vnútra odvolať. Súd skonštatoval, že nie je v ich právomoci rozhodovať o zákonnosti postupu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, lebo to môže iba správny súd. Súd sa ale vôbec nevyjadroval k tomu, či ministerstvo vnútra postupovalo v súlade so zákonom. Výrok ministra Šutaja Eštoka preto hodnotíme ako nepravdivý.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok po nástupe do funkcie postavil mimo službu obvinených vyšetrovateľov spojených s Jánom Čurillom. Viacerí z vyšetrovateľov mali v tom čase štatút chránenej osoby od Úradu špeciálnej prokuratúry. Kvôli tomuto štatútu malo ministerstvo vnútra povinnosť požiadať Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) o súhlas pri vykonaní personálnych zmien. Predsedníčka ÚOO Zuzana Dlugošová upozornila na skutočnosť, že ministerstvo o súhlas nepožiadalo.

Opozícia aj samotní vyšetrovatelia namietali postup ministra ako nezákonný. Policajti so statusom chráneného oznamovateľa sa preto obrátili na súd, opozícia zase podala návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi Šutajovi Eštokovi. V návrhu opoziční poslanci ministrovi vnútra vyčítali najmä porušenie zákona pri personálnych zmenách v polícii Opozičným poslancom sa ministra v parlamente odvolať nepodarilo. Za jeho odvolanie hlasovalo 61 poslancov zo 136 prítomných, 75 bolo proti.

Viacerí vyšetrovatelia so svojim podaním uspeli, keď im súd vydal neodkladné opatrenie, naopak niektorým súd nevyhovel. Vo väčšine prípadov rozhodnutia nie sú konečné pretože ich vydal zatiaľ len prvostupňový súd, v dvoch prípadoch však už policajti poznajú a rozhodnutia krajského súdu.

Senát krajského súdu svojím rozhodnutím z 25. januára potvrdil predošlé uznesenie Mestského súdu Bratislava IV o tom, že bývalý vyšetrovateľ NAKA Ján Čurilla a jeho kolega Róbert Magula sa nemôžu vrátiť do práce. Súd nevydal neodkladné opatrenie, ktorým sa bránili voči rozhodnutiu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka postaviť ich mimo službu. 

V konaní však súd nerozhodoval o tom, či bol postup ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka v prípade postavenia policajtov mimo služby zákonný. Krajský súd sa uzniesol, že o neodkladnom opatrení nemôže rozhodovať civilný súd, ale musí tak urobiť správny súd. Vyplýva to z rozhodnutí, ktoré advokát poškodených Peter Kubina zverejnil na sociálnej sieti Facebook. 

V uznesení sa krajský súd stotožnil s uznesením mestského súdu, ktorý nevyhovel policajtom vo vydaní neodkladného opatrenia. „Mal za to, že v danom prípade vzhľadom na osobitnú povahu sporu, kedy predmetom je de facto posudzovanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, nemá súd právomoc hodnotiť jeho zákonnosť ako ani rozhodnúť o opravnom prostriedku voči tomuto personálnemu rozkazu, nakoľko s poukazom na vyššie uvedené má takúto právomoc výlučne správny súd,“  sumarizuje krajský súd predchádzajúce rozhodnutie mestského súdu v uznesení pre vyšetrovateľa Magulu (s. 2). 

To, že súd nerozhodoval o zákonnosti postupu ministerstva potvrdil aj Úrad na ochranu oznamovateľov. Ten informoval, že o tom, či bol postup ministerstva vnútra zákonný, môže rozhodovať jedine správny súd. „Hoci to mnohé médiá interpretovali opačne, súd sa vôbec nevyjadroval k tomu, či ministerstvo vnútra postupovalo v súlade so zákonom, keď bez predchádzajúceho súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov dočasne postavilo policajtov mimo službu,“ píše sa vo vyjadrení úradu.

Vyjadrenie Ministerstva vnútra SR pre Demagog.sk z 27. 2. 2024:

Minister vnútra SR taktiež po celý čas vo svojich vyjadreniach uvádzal, že iba správny súd môže rozhodovať, či postup ministra bol v súlade so zákonom, a to  takým spôsobom, že správny súd skonštatuje, že personálny rozkaz ako aj druhostupňové rozhodnutie boli vydané v súlade so zákonom. (Avšak predpokladom na to, aby v danej veci mohol vôbec správny súd začať konať a rozhodovať, je nevyhnutné podanie správnej žaloby vyšetrovateľmi správnemu súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí m inistra vnútra SR).

Tým, že advokát vyšetrovateľov dal v civilnom konaní návrh na vydanie neodkladného opatrenia – Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v dvoch prípadoch uznesením potvrdil dve uznesenia Mestského súdu Bratislava IV., ktorými bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v právnej veci dvoch žalobcov proti žalovanému: MV SR zamietnutý. Zároveň súd skonštatoval, že nie v právomoci civilného súdu rozhodovať o zákonnosti postupu ministra vnútra SR, lebo to môže iba správny súd.

Z uvedeného vyplýva, že minister vnútra SR doposiaľ svojimi výrokmi „iba oponoval“ už k skorším, predbežným vyjadreniam opozície, prípadne niektorých novinárov že „konal v rozpore so zákonom“, aby aj širšia a laická verejnosť lepšie chápala právne kroky ministra vnútra SR pri postavení „čurillovcov“ mimo činnú službu a že Krajský súd v Bratislave potvrdil jeho tvrdenia v tom, že návrh na vydanie neodkladných opatrení v civilnom konaní nebol prípustný, nakoľko v predmetných prípadoch má v zmysle zákona právomoc rozhodovať len správny súd, čo bolo v dvoch prípadoch jednomyseľne potvrdené uzneseniami Krajského súdu v Bratislave ako aj vo väčšine prípadov okresnými súdmi, ktoré zamietli nariadenie neodkladného opatrenia už v prvostupňovom konaní. Krajský súd v Bratislave taktiež potvrdil, že zo strany ministra nedošlo pri vydaní personálnych rozkazov k diskriminačnému konaniu, teda k vydaniu personálneho rozkazu z dôvodu vykonania oznámenia o protispoločenskej činnosti a tiež, že dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby nemá žiadnu príčinnú súvislosť s oznámením žalobcu podľa zákona o ochrane oznamovateľov.

Oprava z 5. 3. 2024: V texte sme opravili nepresnosť - pôvodne sme uviedli, že vyšetrovatelia okolo Jána Čurillu dostali status chránených oznamovateľov od Úradu na ochranu oznamovateľov, avšak tento status ÚOO neprideľuje, spomínaným policajtom ho udelil Úrad špeciálnej prokuratúry.