Via Iuris vo svojej analýze vylúčila podobnosť medzi novelizáciami Trestného zákona, ktorú navrhuje vláda Roberta Fica a tou, ktorú navrhovala predošlá vláda v roku 2023. Neschválená novela Trestného predchádzajúceho ministra spravodlivosti Viliama Karasa tiež zvyšovala hranice škody a znižovala trestné sadzby, avšak tieto zmeny neboli také výrazné ako tie, ktoré navrhuje novela súčasnej vlády s ministrom spravodlivosti Borisom Suskom. Novelizácia zároveň ruší Úrad špeciálnej prokuratúry (§ 56ag, ods. 1), predošlá vláda pôsobnosť úradu nijako neupravovala. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

Prijatie úplatku

V prípade, že verejný činiteľ prijme úplatok vo veci verejného záujmu vo výške od 133 tisíc do 700 tisíc eur, podľa návrhu Borisa Suska bude možné ho potrestať odňatím slobody maximálne na 8 rokov. V súčasnosti Trestný zákon určuje maximálnu výšku na 15 rokov, návrh Karasa túto výšku nemenil. Súčasný návrh tiež zásadne mení výšku premlčacej doby. Zatiaľ čo v súčasnosti sa skutok prijatia úplatku v prípade verejného činiteľa premlčí po 20 rokoch, vláda znižuje túto dobu na 10 rokov. Návrh V. Karasa premlčaciu dobu v tomto prípade nemenil.

Krádež

Návrh tiež mení výšku odňatia slobody a premlčaciu dobu za krádež. V prípade spôsobenia škody vo výške od 250 do 350 tisíc eur novela ministra Suska určuje sadzbu na 6 mesiacov až 3 roky. Ide teda o výrazné zníženie oproti súčasnej sadzbe 10 až 15 rokov. Predošlá vláda chcela znížiť minimálnu výšku trestu, rozsah trestu navrhovala zmeniť na 6 až 15 rokov. Novela súčasnej vlády Roberta Fica tiež výrazne znižuje premlčaciu dobu. Zatiaľ čo Karasov návrh túto lehotu nemenil, Suskova novela ju znižuje na 3 roky. V prípade, že krádež spôsobí škodu vo výške 350 tisíc a viac, premlčacia doba má byť 10 rokov, stále však ide o zníženie oproti súčasnej výške 20 rokov.

Poškodzovanie finančných záujmov EÚ

Návrh ministra Suska mení tiež odňatie slobody v prípade majetkového trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie. V prípade spôsobenia škody vo výške 700 tisíc eur a viac sa trest odňatia slobody znižuje na 3 až 10 rokov. Aktuálne je sadzba za takýto trestný čin 7 až 12 rokov. Návrh ministra Karasa sadzbu naopak zvyšoval na 6 až 16 rokov. Aj v tomto prípade sa mení premlčacia doba – vládny návrh ho znižuje na 10 rokov, zatiaľ čo v súčasnom znení Trestného zákona aj návrhu predošlej vlády bola premlčacia doba 20 rokov.

Výšku trestov v praxi ovplyvňujú ďalšie faktory ako napríklad priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, minulosť páchateľov a okolnosti spáchania skutku. Uplatňovanie spomenutých sadzieb sa teda môže líšiť v jednotlivých prípadoch, premlčacia doba nie.

Rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry

Novela Trestného zákona Borisa Suska sa od predošlého návrhu tiež líši tým, že ruší Úrad špeciálnej prokuratúry a presúva jeho pôsobnosť na krajské prokuratúry (§ 56ah, ods. 1), Karasov návrh pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry či generálnej prokuratúry neupravoval žiadnym spôsobom.

Na novelizácii Trestného zákona predošlej vlády spolupracoval minister Karas so 119 odborníkmi z viacerých oblastí vrátane prokurátorov, sudcov, akademikov, podnikateľov, pedagógov a ďalších. Návrh zákona parlament posunul do druhého čítania 3. mája 2023, avšak kvôli predčasnému ukončeniu júnovej schôdzi vláda novelu nestihla schváliť do predčasných volieb 30. septembra 2023.

Po vyslovení tohto výroku prišla vláda 30, januára 2024 s pozmeňujúcim návrhom, ktorý nie je zahrnutý v hodnotení výroku. Výšku premlčacích lehôt a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry však nemení.