Peter Pellegrini už v predvolebných diskusiách pripúštal zmeny vo fungovaní špeciálnej prokuratúry, najčastejšie však hovoril o začlenení Úradu špeciálnej prokuratúry pod Generálnu prokuratúru. Podľa návrhu, ktorý schválila vláda, má však Úrad špeciálnej prokuratúry k stanovenému dátumu zaniknúť. 

Pellegrini navyše opakovane zdôrazňoval, že sa tak má stať až na základe odporúčaní „najväčších odborníkov v krajine“. Vládnemu návrhu zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry však nepredchádzala žiadna verejná debata. Podľa slov Borisa Suska prebehla diskusia s vybranými odborníkmi na kolégiu ministra. Viacerí z pozvaných odborníkov však pôsobia v súčasnej vláde ako štátny tajomníci. Zrušenie ÚŠP neavizovala strana Hlas an v predvolebnom programe. Vyjadrenia Petra Pellegriniho pred voľbami tak nezodpovedajú chystaným krokom vlády . Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.

Vládna koalícia zložená zo strán schválila v decembri 2023 zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Stalo sa tak bez verejnej diskusie. Novelu navrhuje vládna koalície navyše prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré nepodlieha inak povinnému pripomienkovému konaniu zo strany orgánov verejnej moci či verejnosti. 

Pellegrini o zmene ÚŠP hovoril už pred voľbami

Peter Pellegrini vo svojom výroku odkazuje na poslednú predvolebnú diskusiu v RTVS s lídrami politických strán, ktorá sa konala 27.9.2023 a moderovali ju Marta Jančkárová a Marek Makara. Táto diskusia sa však téme právneho štátu a otázke Úradu špeciálnej prokuratúry nevenovala, ani Peter Pellegrini sa v nej k zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry či zmene trestných kódexov nevyjadril. 

K zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry sa Pellegrini vyjadril napríklad v poslednej nedeľnej diskusii v RTVS pred parlamentnými voľbami. Pellegrini na otázku moderátora, či chce zrušiť špeciálnu prokuratúru odpovedal:  „Ak požiadame Právnickú fakultu Univerzity Komenského a najväčších odborníkov v tejto krajine na trestné právo a trestnoprávne prostredie a povieme im, prosím vás pekne, nakreslite to tak, aby to zodpovedalo dvadsiatemu prvému storočiu a priblížte náš aj trestnými sadzbami, aj spôsobom odsudzovania vyspelým krajinám na západ od nás a vzíde z toho, že po 31 rokoch napr. takáto inštitúcia špeciálna už nie je potrebná, ale má to byť napr. súčasť Generálnej prokuratúry s tretím námestníkom pre vybrané špeciálne trestné činy, tak ja prečo by som mal hovoriť, že to tak nemôže byť, ak to povedia odborníci“ (v čase od 24:15).

V predvolebne diskusii televízie TA3 sa Pellegrini k téme zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry vyjadril nasledovne: „Pokiaľ právnici z Právnickej fakulty Univerzity Komenského spolu s odborníkmi povedia, že to má byť inak ako dnes, prečo by sme sa mali brániť hlasu odborníkov? Ak povedia, že to má zostať tak ako je to teraz, že má zostať Úrad špeciálnej prokuratúry a má zostať Špecializovaný trestný súd, nech sa páči, tak zostane. Ja som len povedal, že ak ukáže odbornosť, že to má byť inak, my sme pripravení to spraviť“ (22:30).

V diskusii televízie Joj sa k téme Úradu špeciálnej prokuratúry Peter Pellegrini vyjadril nasledovne: „Ak sa hovorí o trestnoprávnom prostredí, ja som zástancom veľkej reformy po 31 rokoch existencie tohto štátu. Ak sa ukáže, že špeciálny prokurátor a jeho inštitút ako taký splnil svoju historickú úlohu vo vysporiadaní sa s mafiou, a tak ďalej, keby to bol tretí námestník a odnož špeciálna na Generálnej prokuratúre, myslím si, že by odrobili tú istú robotu ako robia teraz.“ (v čase od 18:54)

Rezortný program strany Hlas-SD sa o zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry vôbec nezmienuje. Program spomína iba znižovanie trestných sadzieb. „Preto sa zasadíme o prijatie nového trestného zákona, ktorý zabezpečí spravodlivé a účinné tresty pre páchateľov trestných činov, ale spôsobom, aby výkon týchto trestov zbytočne nezaťažoval daňových poplatníkov a aby neoslaboval ekonomiku tak, ako je tomu dnes,“ píše sa v programe strany ( .pdf, s.56).

Debata s najväčšími odborníkmi

Peter Pellegrini vo svojich vyjadreniach hovoril o zmene Úradu špeciálnej prokuratúry po debate s „najväčšími odborníkmi na trestné právo v krajine“. Dlho však nebolo známe či a kedy takáto diskusia prebehla.

V relácii Braňo Závodský naživo 7. decembra spomenul štátny tajomník menovite len dvoch ľudí, ktorí sa na diskusii mali zúčastniť. Boli nimi dekan Právnickej fakulty UK Eduard Burda, a bývalá rektorka Akadémie Policajného zboru Lucia Kurilovská (v čase od 7:50). 

V relácii o mesiac neskôr minister spravodlivosti Boris Susko priblížil, že sa o zmenách diskutovalo na tzv. kolégiu ministra, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia akademickej obce, ministerstva vnútra, ale aj zástupcovia aj Najvyššieho súdu, advokátskej komory, či prokuratúry (v čase od 4:05). 

Podľa portálu Aktuality.sk sa k rozsiahlym zmenám v trestných kódexoch zišlo kolégium ministra pred podaním návrhu len raz. Členmi kolégia mali byť dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda, predseda trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu František Mozner, štátni tajomníci Lucia Kurilovská, Milan Hodás a Pavol Gašpar a zástupcovia Slovenskej advokátskej komory Martin Puchalla a Peter Erdős. Zástupca generálnej prokuratúry sa na kolégiu, podľa hovorkyňe generálnej prokuratúry, nezúčastnil kvôli inému pracovnému programu.

Eduard Burda bol neskôr zvolený do funkcie predsedu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Stalo sa tam po tom, čo ho strana Hlas do tejto komisie nominovala a následne získal v tajnej voľbe v parlamente podporu 75 poslancov. Lucia Kurilovská, Milan Hodás a Pavol Gašpar, ktorí mali o vládnom návrhu diskutovať, zas pôsobia v tejto vláde na pozíciách štátnych tajomníkov. V prípade Pavla Gašpara existuje navyše podozenie, konfliktu záujmov, keďže jeho otec Tibor Gašpar je obžalovaný v kauze Očistec, ktorú dozoruje Úrad špeciálnej prokuratúry.

Proti zámeru zrušiť ÚŠP sa vyjadrilo viacaro inštitúcii. Rada prokurátorov vyjadrila s plánom zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry a presunúť jeho agendu na krajské prokuratúry nesúhlas. K plánom vlády sa vyjadrila aj Európska komisia, ktorá požiadala slovenskú vládu aby ,,nepokračovala v zamýšľaných zmenách" a najmä aby ,,sa neuchyľovala k zrýchlenému postupu bez riadnej a dôkladnej konzultácie so zainteresovanými stranami na vnútroštátnej a európskej úrovni". Obavy ohľadom rušenia ÚŠP vyjadrila aj Európska prokuratúra a snahy vlády kritizovali veľkou väčšinou poslancov aj Európsky parlament. 

Peter Pellegrini vo svojich výrokoch taktiež hovoril, že špeciálny prokurátor by sa mohol stať námestníkom generálneho prokurátora. Špeciálny prokurátor je však už dnes, podľa Zákona o prokuratúre, námestníkom generálneho prokurátora (§ 55d). Pellegrini taktiež navrhoval, že by Úrad špeciálnej prokuratúry mohol byť začlenený pod Generálnu prokuratúru. Podľa pripravovanej novely sa však Úrad špeciálnej prokuratúry ruší. „S účinnosťou od 15. januára 2024 prechádza pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry na príslušné krajské prokuratúry,“ píše sa v novele schválenej vládou.

Značná časť voličov nesúhlasí

V decembri bol zverejnený prieskum agentúry IPSOS, ktorý zisťoval spokojnosť voličov parlamentných strán s vládnymi opatreniami v oblasti právneho štátu. Na otázku, či si ľudia myslia, že chce vládna koalícia zrušením špeciálnej prokuratúry a znižovaním trestov pomôcť svojim vyšetrovaným a súdeným ľuďom odpovedalo kladne až 39 % voličov Hlasu. S výrokom, že vláda by mala čo najrýchlejšie zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, nesúhlasilo až 37 % voličov Hlasu.