Naratív o porušovaní ľudských práv, problémoch s postupom v konaniach zo strany Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) a súvisiacich nálezoch Ústavného súdu (ÚS) šírili predstavitelia súčasnej vládnej koalície, napríklad premiér Robert Fico (Smer-SD) či minister spravodlivosti Boris Susko. Týmto spôsobom obhajovali návrh na zrušenie ÚŠP. 

Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic zverejnil všetky nálezy ÚS, v rámci ktorých bolo vyhovené ústavným sťažnostiam. Za roky 2022 a 2023 ÚS prejednával 275 sťažností, z čoho v ôsmich prípadoch konštatoval súd porušenia práv sťažovateľov v súvislosti s procesným postupom prokurátorov ÚŠP.

Z ôsmich prípadov sa štyri prípady týkali prieťahov v konaní a štyri procesných pochybení, čo vo výroku tvrdí predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. Túto časť jeho výroku preto hodnotíme ako pravdivú.

Medzi zverejnenými rozhodnutiami je aj 12 uznaných sťažností voči konaniu Najvyššieho súdu, ktoré potvrdil ÚS. Ide napríklad o kauzu Fatima (IV. ÚS 44/2023), kedy sa sudkyňa Ivetta Macejková nenamietala proti rozhodovaniu v prípade sudkyne Moniky Jankovskej. To však už predtým v inej kauze urobila a podľa ÚS, ak je sudca vylúčený z rozhodovania v akejkoľvek fáze kauzy, tak to platí aj pre ďalšie rozhodovanie tej istej veci.

Aj túto časť výroku hodnotíme ako pravdivú.